Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Zberný dvor v pravom zmysle slova

Nekompromisne vytrvalý Branislav Jobus vydáva ďalšiu detskú knihu. V tejto sa rozhodol venovať problematike odpadu, recyklácii a zodpovednému prístupu k životnému prostrediu. Vydavateľstvo Slovart knihu odporúča pre deti od 8 rokov. Otázka znie – Sú deti v tomto veku (aj v inom) nastavené na čítanie mentorského príbehu o naoko neformálne podávaných faktoch zo „sveta zberného dvora“ cez personifikovaný odpad? „Pre mnohých sa problém so smeťami končí v momente, keď ich hodíme do koša. V tejto knihe sa príbeh práve vtedy začína.“ Ekologická záplava na knižničnom trhu s názvom Zberný dvor, avšak v tom pravom zmysle slova.

Dejová línia je postavená na problematike odpadu v zbernom dvore, predovšetkým na neschopnosti ľudí správať sa v súlade so šetrným prístupom k životnému prostrediu. Netriedenie a recyklácia predstavujú ústredný motív knihy, z ktorej srší moralistický akcent cez príbeh, jazyk, postavy, ilustrácie a i. V knihe sa reflektuje veľmi aktuálna tematika, čím sa poukazuje na nutnosť rozoberať ju už s deťmi a podnecovať ich k uvažovaniu o tom, čo sa deje, ak človek nekoná tak, aby chránil (nielen) svoje okolie. Tento aspekt textu v súvislosti s niekdajšou spoločnosťou vyzdvihujem, no pri literatúre a spracovávaní témy odpadu a recyklácie narážame na veľmi tenkú hranicu medzi znesiteľnosťou a vtieravým apelom až gýčom. Autor sa usiloval, avšak výsledkom je zhluk informácií o problematike, a to bez hlbšej zainteresovanosti a intenzívneho odkazu.

Príbeh začína mamou Otíliou a jej dcérou Etelkou, ktorej do záchoda spadol celý kotúč toaletného papiera spolu s mobilom. Úvodný konflikt sa ale rozvíja iným smerom. Jobus sa rozhodol pre oživenie odpadu a vybudovanie textu na hrdinoch a hrdinkách, ktorí/é sa už nikomu vo svojej podobe nehodia. Stretávame sa tak s o život bojujúcim patizónom, rúžom, plechovkou, zaváraninovým pohárom, izolačnou páskou a mnohými ďalšími. Periféria sa zrazu vďaka nim stáva centrom pozornosti a približuje sa, vďaka čomu sa buduje prepojenie odlúčeného skutočného, konkrétneho a toho, čo sa od nás vzdialilo.

Subjekty v knihe majú potenciál prilákať na svoju stranu čitateľstvo a poučiť ho, naviesť, možno vyprovokovať k aktivite. V tomto prípade sa však impulz k adresátovi dostáva len veľmi sporadicky, ak vôbec. Postavy nie sú vyprofilované do takej miery, aby sa s nimi dokázal detský/á čitateľ/ka stotožniť a nedisponujú nijakou odlišnosťou. Jednoliatosť z nich vytvára komplexnú kolektívnu postavu – odpad. Do ofenzívy sa ako čitateľstvo staviame nielen pre neatraktívnosť obsahovej stránky postáv, taktiež pre informatívny nátlak podávaný cez prehovory postáv. „„S papierom je to ináč. Dá sa recyklovať asi tak šesťkrát, po triedení sa rozvlákňuje, čiže rozdrví na celulózové vlákna, zmieša sa s vodou a vzniká buničina. Tá sa očistí, vysuší a následne zlisuje a zvinie do obrovských roliek. Z toho sa vyrábajú nové produkty, napríklad aj záchodový papier,“ snažila sa do debaty zasiahnuť látková roleta. (...) „Po rozvlákňovaní sa varíte pri 50 stupňoch asi 20 minút, pokiaľ sa neoddelí plastová a hliníková vrstva, potom sa buničina suší a lisuje, napokon vás dajú do obrovských roliek, z ktorých sa vyrábajú napríklad rolky na toaletný papier alebo obaly na vajíčka,“ skončila roleta odbornú prednášku.“

Silne včlenená edukácia sa variuje v rôznych podobách, ničí dynamiku a príťažlivosť textu. Faktické poznámky sa prelínajú so snahou autora naučiť čitateľstvo kreatívne pristupovať k odpadu, čím pristupuje k vlastnému zámeru uvedomelého prístupu k odpadkom deštrukčne. „Aby toho nebolo málo, starý mlynček, ktorý stále mlel na prázdno, fantóm zaniesol bobrovi do nory a on si na ňom obrusoval svoje zúbky, lebo po plastovom odpade už nebolo v jeho okolí ani chýru ani slychu.“ Z logiky vypovedaného usudzujem, že nie je potrebná zodpovednosť za to, čo vyhadzujem, ale recyklácia, ktorú si vieme aspoň ako-tak odôvodniť.

Okrem prítomnosti umelo vtesnaných informácií sa dej prebíja cez množstvo dejových línií. Ich úlohou je posúvať dej, no autor systematicky rozvíja motívy, ktoré neponúkajú také spektrum možností, ako iné, iba naznačené. Spomínané znaky sú prítomné napríklad v kapitole jedna, kde sa ako čitateľka nekonfrontujem s tematikou natoľko, aby mnou pohla, prípadne, aby ma prinútil čítať ďalej samotný dej. Pomalé tempo a slabá výpovedná hodnota hneď v začiatkoch knihy naznačila, čo nás čaká ďalej, nehovoriac o zavádzajúcom názve kapitoly. V knihe sa ale objavuje veľmi výrazný, pre dokreslenie problematiky, zásadný moment v podobe štopkania ozónovej diery. Bagatelizovanie kľúčového cieľa – zaštopkať ozónovú dieru, spôsobilo opäť úpadok a nemotornosť v konštruovaní fabuly. Všetko naznačuje, že tento dejový motív je primárny, v skutočnosti sa spomína, rieši, zamotáva a skratkovito rozuzluje iba na necelej pol strane slovami: „„Toto veru nepôjde, sprej môj zlatý. Táto misia sa skončí neúspešne. Ozónová diera sa zaštopkať jednoducho nedá!““

Jobusovo mimoriadne obľúbené slovo – ÚTROBY – nájdete v texte toľkokrát, že ho nemožno ignorovať. Bezpochyby sa stáva prvkom, ktorý si v súvislosti s touto knihou okamžite vybavíte. Opakovanie slov, využívanie nevyužívaných slov (zelovoc, fajront, a i.) a klišé výrazov („z oka sa jej skotúľala slzička“, „a jemu už muzikanti v bruchu statočne vyhrávali“, a pod.) je doplnené infantilizmom („riaditeľ Humus sa tešil novej bundičke a jedna sa ušla aj Etelke. Ej, bola z nej riadna fešanda.“), nelogickými reakciami („„Jéééj, maminkin rúž!“ vykríkla Etelka“ a o odstavec neskôr opäť „„Veď to je maminkin rúž!““), obráteným slovosledom („„A keď sa nahnevám, zberný dvor dám aj sama do poriadku! Od zajtra začíname, vážení!“ dodala, a tak silno tresla dverami, až na vrátnici kľúče zaštrngotali.“) či umelým a neautentickým jazykom detskej hrdinky („„To je sila! Oni mu to klamstvo zožrali aj s navijakom! Všetko je v poriadku? Skutok sa nestal?!“ rozčuľovala sa Etelka.“). Takto vyzerá prehľad jazykovej stránky knihy Braňa Jobusa, ignorujúc autorovu snahu zosynchronizovať črtu (alebo ktoviečo) postavy s jej menom (napr. Lajoš Otras, Tibor Mrochta, pán Pletenička, riaditeľ školy Nepotrebný, Joachim Prekypel a ďalší).

Branislav Jobus do knihy vložil všetko, čo vedel, zistil, našiel, čo mu napadlo a vytvoril, žiaľ, vlastný zber dvor. Knihe by výrazne pomohol dôkladný editorský zásah, tiež utriedenie – čo je vlastne cieľom tejto knihy.


Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Slovart.

Zobraziť diskusiu (0)

Zberný dvor

Zberný dvor

Branislav Jobus

Pre mnohých ľudí sa končí problém s odpadom v momente, keď hodia smeti do koša. V knihe Zberný dvor sa práve vtedy príbeh začína.

Kúpiť za 12,95 €

Podobný obsah

Po našom... po novom!

Recenzie

Po našom... po novom!

Tak ako ostatná literatúra, i tá pre deti a mládež podľahla komercionalizácii a mainstreamu. Jej dosah a forma, často prekvapivo inovatívna, sa obmieňajú, no kvalitatívne nedostatky v oblasti obsahu zostávajú naďalej základným problémom. Ignorujúc inteligenciu detských čitateľov a detských čitateliek, nutný zdravý rozvoj a potrebu adekvátneho vzdelávania sa ponúkame deťom literatúru neplnohodnotnú a dúfame, že sme sa výberom trafili do ich záujmu. Kruté, no často výstižné.