Posledný počin má názov Ze sídliště a vydal ho český Odeon ako súčasť edície Světová knihovna v skvelom preklade Jany Ovskej.

Osvedčená rada znie nemeniť víťaznú taktiku a presne takej sa Bengtsson vďačne drží, i keď znalci tu isté posuny určite vystopujú. Podstata však zostáva pevne ukotvená v silnej, čitateľsky atraktívnej, ale nepodliezavej kombinácii niekoľkých moderných a v súčasnosti populárnych autorských postupov. Sú tu badateľné prvky kriminálnej drámy či gangsterky zbavenej lacného teatrálneho ligotu. Dominuje pomalé tempo, blížiace sa neraz až k akejsi moderne poohýbanej obdobe žánru noir. V neposlednom rade autor kladie veľký dôraz na zobrazenie sociálnej situácie, v ktorej sa nachádza tá menej šťastná skupina obyvateľstva, dlhodobo existujúca na odvrátenejšej strane dánskeho sociálneho štátu.

Bengtssonov prístup k stvárneniu tejto vážnej problematiky je nanajvýš nenútený a vyslovene civilný. Vecnými, opisnými prostriedkami odkrýva podmienky, v akých títo ľudia existujú, pričom nemá najmenšiu potrebu hystericky mlátiť päsťami na všetky strany a z celej situácie viniť iba nespravodlivý politický systém. Práve dôverná znalosť zákonitostí panujúcich v sivých zónach veľkomestskej periférie patrí k hlavným autorovým prednostiam a výborne lícuje s „akčnejšou“ líniou textu.

Núdzne sociálne byty neraz obývané celkom dysfunkčnými, alebo úplne rozvrátenými rodinami. Každodenný extrémny stres, výbuchy neovládateľného násilníctva, psychická labilita. Generačná chudoba zadávajúca príčiny ku kriminalite a následne k bujnejúcemu organizovanému zločinu, rôzne typy závislostí, rasizmus, väzenie alebo len obyčajná neprispôsobivosť.

Podobnými aj mnohými ďalšími patologickými spoločenskými javmi nás prevedú Bengtssonovi antihrdinovia Christian, Malik a Danny, trojica dávnych kamarátov z chladných špinavých ulíc bedárskeho sídliska na kodanskom severozápade, ktorých osudy sa po rokoch za zvláštnych okolností opäť pretínajú. Rozprávanie plynie v typickom autorovom duchu: krátke, strohé, úsečné textové bloky odhalia iba to najnevyhnutnejšie, zvyšok zostáva ukrytý pod povrchom. Z nelineárne zoradených, akoby filmovo zostrihaných kapitol si čitateľ(ka) bude vedieť zložiť jasný výsledný obraz, pri ktorom dúfať v nejaký šťastný koniec je potom vyložene naivné. Ono je síce pravda, že napokon všetci skončíme blbo, ale ľudia, ktorým celý život nejde žiadna poriadna karta, končia ešte oveľa blbšie.

Ze sídliště je ďalšia výborná „bengtssonovka“, do bodky rešpektujúca pravidlá príslušného žánru. Rozsahom striedma, temná, ponurá, na slovo skúpa, ale mnohovravná. Plná silných obrazov, kde je dostatočný priestor na nenápadnú symboliku i drsné čiernohumorné skeče. Scenáristicko-režisérsky tandem Lindholm/Vinterberg by sa mal nachádzať v stave najvyššej pohotovosti, lebo toto si ich filmársky vklad vyslovene pýta.

Jonas T. Bengtsson: Ze sídliště

Vydal: Odeon, 2021 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Jana Ovská

304 strán

Zobraziť diskusiu (0)