Žena vo fialovej sukni je útla knižka sotva na stopäťdesiatich stranách. Na prvý pohľad ide o príbeh ženy, ktorú detailne stalkuje rozprávačka knihy.

Postupne sa dozvedáme o každom jednom rituáli, ktorý žena vo fialovej sukni vykonáva, o jej dennej rutine, zvykoch, ale aj sociálnej situácii. Túžba po spoločnom priateľstve vyústi do čoraz častejšieho sledovania a nakoniec zájde až tak ďaleko, že rozprávačka príbehu začne priamo ovplyvňovať život sledovanej ženy.

„Za tu dobu jsem byla v konbini celkem deset-krát vyzvednout časopis s nabídkou pracovních míst. Třeba se to nedařilo tak dlouho proto, že jsem se dopustila nějakých chyb. Aby se pro ten inzerát, který jsem vybrala, konečně rozhodla, možná jsem jej měla nejen zakroužkovat zvýrazňovačem, ale i přehnout okraj stránky, na které se nacházel, nebo tam nalepit nějaký štítek. Ano, několik věcí se dalo určitě udělat lépe nebo jinak, ale podstatné je, že se žena ve fialové sukni konečně rozhodla správně.“

O čo ide rozprávačke príbehu? Sama za seba prezrádza, že jej ide o úprimný záujem o priateľstvo. Je to však skutočne to, po čom túži?

Kniha čitateľovi a čitateľke nepribližuje len život ženy zo strednej až nižšej vrstvy s jej zvykmi a rituálmi, ale taktiež pohľad na človeka, ktorý až chorobne túži po pozornosti a vytvorení sociálnych väzieb v postate rozprávačky. Tá sa postupom deja stáva ženou v žltom svetri. Zakiaľ čo o žene vo fialovej sukni vieme vďaka nej všetko, o živote ženy v žltom svetri a jej prežívaní nevieme takmer nič – život rozprávačky nemá kto vypovedať, a pritom ona by tak veľmi chcela byť videná a zachytená! Princíp sledovania sa tak preklápa do zúfalej túžby po pozornosti.

Príbeh je napísaný zaujímavým a pútavým spôsobom. Jednotlivé dejové línie a situácie sa vzájomne dopĺňajú a postava rozprávačky je zároveň aj jednou z ďalších postáv knihy.

Postupne a veľmi prirodzene nám príbeh odhaľuje ďalšie roviny a otázky. Je rozprávačka alebo teda žena v žltom svetri dobrá duša, ktorá sa snaží žene vo fialovej sukni pomôcť, lebo ona sama to nedokáže? Je jej túžba po priateľstve úprimná a prirodzená? Sú jej úmysly so ženou vo fialovej sukni nezištné alebo sa rozhodla z toho profitovať?

Okrem zamyslení sa nad uvedenými otázkami ďalej bližšie spoznávame aj osobnosti jednotlivých postáv, ktoré sa v rámci deja menia – na začiatku knihy rozhodne nestojí rovnaká žena vo fialovej sukni ako na jej konci.

Ide o krátky, ale zároveň pomerne zaujímavý príbeh s dvomi hlavnými postavami. Niektoré zo situácií a dialógov môžeme považovať za jemne nedotiahnuté a možno aj miestami nejasné či dokonca zbytočné, ale nejde o nič, čo by kazilo celkový dojem z vystaveného príbehu a prečo by kniha mala zostať nepovšimnutá na pultoch kníhkupectiev. Pozitívom tejto knihy je spôsob vyrozprávania príbehu a prelínania rolí medzi rozprávačkou príbehu a postavou ženy v žltom svetri, ktorá je zároveň priamou súčasťou deja. Rovnako tak preskakovanie z jednej ženskej postavy na druhú, a tým aj práca s čitateľovou a čitateľkinou túžbou raz viac spoznať ženu vo fialovej sukni a raz ženu v žltom svetri ako rozprávačku tohto príbehu.

Nacuko Imamura: Žena ve fialové sukni

Argo, 2021

Preklad: Ján Levora

Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)