Neskôr, keď osirel, začal sa zajakávať, prešiel britskými školami a nakoniec vyštudoval univerzitu v Heidelbergu, kde i úspešne dokončil štúdium medicíny, ktorú však nikdy nevykonával. Stal sa spisovateľom na plný úväzok, počas svojho dlhého života dosiahol veľkú popularitu doma i v cudzine. Bol jedným z popredných reprezentantov modernej anglickej literatúry, niekedy ho volali anglickým Maupassantom. Nie preto, že bezchybne hovoril po francúzsky, ale hlavne preto, lebo v jadre bol naturalistom, aj keď sa obratne prispôsoboval rôznym novým racionálnym i iracionálnym literárnym prúdom.

Kritika niekedy označovala jeho tvorbu za brutálnu, inokedy za cynickú či stuhnutú a bez emócií, no vždy kompetentne zrelú. Obe svetové vojny ho hlboko postihli, často prepadal depresii a skepse, ktoré zakrýval pod cynickou maskou vyznávača Machiavelliho a nonšalantného dandyho. Ako pravý kozmopolita a polyglot bol doma všade, ale, pravdupovediac, nikde. V Česku i na Slovensku vyšlo veľa prekladov Maughamových románov a poviedok – ako napríklad O údělu člověka, Barevný závoj, Posledný polšiling, Na ostrí noža, Koláče a pivo, Odsúdený k úteku, Zhrnutie, ale i poviedkové súbory Sila okolností alebo Ashenden: Britský agent.

Za najlepší a najkvalitnejší príspevok k oslavám W. S. Maughama možno pokladať román The House of Doors, ktorý vyšiel minulý rok vo Veľkej Británii a v USA vo vydavateľstve Bloomsbury Publishing a ktorého autorom je malajzijský po anglicky píšuci spisovateľ Tan Twan Eng. Jeho román Dar deště (The Gift of Rain, 2007) vyšiel pred rokmi aj v českom preklade. Román z roku 2011 The Garden of Evening Mists získal veľa literárnych cien, bol na užšom zozname Bookerovej ceny, podobne ako i zatiaľ jeho posledný román The House of Doors. Prvé dve knihy Tana Twana Enga boli eticko-morálnou sondou do obdobia japonsko-čínskej vojny, vojny v Pacifiku a okupácie Malajzie počas druhej svetovej vojny.

The House of Doors, najnovšia a zatiaľ najlepšia kniha, s ktorou sa po desiatich rokoch mlčania autor Tan Twan Eng opäť prihlásil, je historická fikcia z dvadsiatych rokov britskej koloniálnej nadvlády v Malajzii, konkrétne v Penangu. Román je elegantnou a dôstojnou oslavou W. S. Maughama, nachádza sa tu zmes skutočných a fiktívnych postáv a charakterov, skutočných historických udalostí, ľudských zrád, tajomstiev, skutočnej vraždy a obsahuje niekoľko časových retrospektív. V tomto románe je W. S. Maugham, ktorého priatelia volajú Willie, hosťom u priateľa, koloniálneho úradníka, ktorý žije blahobytným životom typickým pre vtedajšiu anglickú imperiálnu spoločenskú vrstvu. Maugham získa dôveru svojich hostiteľov a postupne sa dozvedá o hlboko skrytých rodinných tajomstvách, ktoré siahajú až k začiatkom príprav čínskej revolúcie a k zvrhnutiu dynastie Qing. Samotný Maugham zakrýva svoju sexuálnu orientáciu nefunkčným a nešťastným manželstvom, aby maskoval prítomnosť svojho tajomníka/milenca Geralda Haxtona, ktorý ho sprevádza na cestách. Jedna z postáv sa Maughama pri istej príležitosti opýta, prečo píše len o ľudskom nešťastí: „Píšem o ľudských slabostiach, zbabelosti, strachu, hlúposti a naivnosti, egoizme, ale aj o pýche a pokrytectve, pretože toto všetko vedie k našim nešťastným osudovým životným zväzkom, z ktorých sa dá len ťažko vymaniť...“

Tan Twan Eng, tento Malajzijčan čínskeho pôvodu, urobil svojím románom čosi odvážne a výstredné. Napísal príbeh zasadený do dvadsiatych rokov minulého storočia v Penangu z pohľadu bielej komunity britských kolonistov i jej jazykom a do tejto zdanlivo pokojnej a ničím nerušenej, priam monotónnej existencie vsúval postupne zaujímavé deviácie vzrušujúcich historických udalostí, akým bola ilegálna činnosť singapurského revolucionára doktora Sun Yat Sena, ktorému sa podarilo infiltrovať komunitu britských kolonistov a získať ich podporu a pomoc.

Tana Twana Enga k napísaniu tohto rozsiahleho diela inšpirovala Maughamova poviedka The Letter zo zbierky Casuarina Tree. Táto zbierka poviedok, ktorá vyšla vo Veľkej Británii a v USA v roku 1926, vznikla na základe príbehov, ktoré Maugham, náruživý zberač klebietok a pikantérií o ľudských pokleskoch, pozbieral počas svojho pobytu v britskej Malajzii. V komunite britských expatriotov žijúcich vtedy na malajzijskom polostrove a na Borneu sa stal okamžite personou non grata. Vyčítali mu, že zneužil ich pohostinnosť a dôveru.

Eng v románe použil zaujímavý rozprávačský štýl, strieda výpoveď hostiteľky Lesley v prvej osobe s rozprávaním v tretej osobe, ktoré sa odohráva vo Willieho hlave, a ním sa vlastne dozvedáme o Maughamových najintímnejších životných problémoch. The House of Doors je o rasizme, sexualite a o zložitosti priateľstva, lásky a lojálnosti, je to však i politický román o začiatkoch ilegálneho protikoloniálneho odboja v juhovýchodnej Ázii.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)