Ján Blažovský
29.1.2021

1794

„V Štokholme panovalo šialenstvo, stavať sa mu na odpor bolo márne.“ Kniha 1793 získala cenu Švédska kniha roka 2017 a okamžite zaujala silným príbehom, naturalizmom až brutalitou a jej úspech vyvolal očakávanie pokračovania. Hoci sa 1794 od svojho predchodcu mierne odlišuje, čo sa týka prístupu autora, citát na začiatku svedčí, že čitateľov čaká strhujúci a nemilosrdný literárny zážitok.

Niklas Natt och Dag, potomok jedného z najstarších šľachtických rodov vo Švédsku, v románe 1793 priviedol čitateľov do Štokholmu konca 18. storočia a ukázal im, že odporne znečistené nemusia byť len ulice mesta, ale aj zákutia duše. Príšerný zločin a jeho vyšetrovanie tvorili len jednu vrstvu románu a rovnako je to aj vo voľnom pokračovaní 1794. Opäť sa tu stretávame s drábom Jeanom Michaelom Cardellom, ľudskou troskou na hranici sebazničenia. Osloví ho žena, ktorej dcéra neprežila svadobnú noc, a prvé správy hovoria, že ju za neznámych okolností roztrhali vlci počas nočnej prechádzky. Jean Micheal sa pustí do vyšetrovania a odkrývania temného pozadia života v Štokholme.

V čom Niklas Natt och Dag ako autor vyniká, je spôsob, ako vie kombinovať opisy prostredia s hlavnými postavami. Dej sa začína presunom zo Švédska na ostrov Svätý Bartolomej, kde dvaja mladí muži potrebujú stráviť nejaký čas, aby „prišli k rozumu“. Už v prvej časti románu čoskoro zistíme, že dominovať bude nehostinnosť, krutosť a tvrdosť, kde nemá žiadnu šancu naivita a neskúsenosť. V ďalšej časti románu sa staneme svedkami vyšetrovania a stretnutia Jeana Micheala s Emilom Wingem, bratom advokáta Cecila z prvého dielu. Emil spočiatku pátra po hodinkách svojho brata, no čoskoro sa stane súčasťou prípadu. Do deja vstúpi aj Anna Stina, ktorej sa podarilo ujsť z príšernej tyranie v ženskej pradiarni.

V porovnaní s predchádzajúcim románom nastal v 1794 významnejší vývoj postáv, resp. hlbší ponor do ich psychológie. Či už je to Anna Stina, Jean Micheal alebo Emil, každý zápasí okrem ťažkých životných podmienok aj s vnútornými démonmi, ich príchod a intenzita útoku pritom bývajú rýchle a zdrvujúce. Oproti tomu antihrdina je trochu záhadný muž s neobjasnenou minulosťou plnou zlovestných náznakov. Tam, kde sa objaví, spôsobí len nešťastie, strach vyvoláva nielen jeho sebaistota, ale aj znetvorenie tváre. Každá z postáv zároveň tuší, že čoskoro narazí na hranice vlastných možností, a situácia ich dotlačí do extrému, akému sa za každú cenu snažili vyhnúť.

Veľký rozdiel oproti 1793 je, že predtým sa v texte nachádzalo množstvo poznámok pod čiarou, v ktorých bolo vysvetlené, kde sa v súčasnom Štokholme nachádzajú opisované miesta. V 1794 už tieto poznámky nenájdeme, čo určite uspokojí čitateľov, ktorých to vyrušovalo. Priaznivci historických detektívok budú z knihy nadšení, no ujsť by si ju nemali nechať ani nadšenci historických románov, autor bol vo svojej snahe o hodnovernosť prostredia naozaj dôsledný a od románu je ťažké odtrhnúť sa.