Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

18. február a Huckleberry Finn

18. februára 1885 bol v USA po prvý raz publikovaný román Huckleberry Finn od Marka Twaina a postaral sa o kultúrny rozruch. Príbehy chlapca a postava černošského otroka Jima sú dôkazom toho, že doba si nájde svoju literatúru. 19. storočie bolo v Spojených štátoch amerických organizačne náročné. Neslávne známy poľnohospodársky progres za nedobrovoľnej pomoci černošských otrokov, priemyselná revolúcia podľa overeného európskeho modelu, vlny prisťahovalcov, geopolitické zmeny, vojna Severu proti Juhu.

Stúpajúci tlak americkej spoločnosti

V takomto spoločenskom prostredí bola kultúrna tenzia takmer hmatateľná. Obyvateľstvo regenerovalo svoje stigmy po občianskej vojne, kde padli státisíce dozrievajúcich Američanov. Nerovnosti medzi “poľnohospodárskym” juhom a “priemyselným” severom vyprodukovali deštruktívnu vojnu s radikálnym ústavným záverom týkajúcim sa, okrem iného, práv černochov.

Mark Twain Finnovu existenciu situuje 40 - 50 rokov pred publikáciou knihy. Dostávame sa tak do prvej polovice 19. storočia, kedy mechanizmus dramatických spoločenských zmien zadával svoje gradujúce tempo. Geografické určenie deja je na juhovýchode Ameriky, a teda definícia pomerov pred barikádami občianskej vojny je jasná. Otroctvo, bavlna, chudoba.

V takomto prostredí žije ústredný protagonista románu - mladý Huckleberry Finn. Je zo skromných pomerov v údolí rieky Mississipi, ale oplýva mladíckou voľnosťou a ideálmi, do ktorých sa miesi prirodzený strach zo sociálneho smogu, ktorý ale ešte nedokáže plnohodnotne absorbovať a spracovať. Namiesto toho skúša trpezlivosť vdovy, pani Douglasovej, ktorá sa ho snaží usmerňovať podobenstvami z biblie a kázaním o zlom vplyve tabaku a iných nerestí, ktoré ho obkolesujú na dennej báze.

Autentický nepokoj do postavy mladého Huckleberryho zakomponoval Mark Twain takto:

Najednou mě začalo něco svrbět na kotníku, ale netroufal jsem se podrbat. A potom mě začalo svrbět ucho a potom mě začalo svrbět na zádech, zrovna mezi lopatkami. Myslel jsem, že umřu, když se nebudu moct poškrábat. Mockrát jsem si toho od té doby všiml. Když jste v nóbl společnosti nebo na nějakém pohřbu nebo když se snažíte usnout a nechce se vám spát – když jste někde, kde se nesmíte drbat, zaručeně vás bude svrbět tuhle a tamhle a kdeco.

preklad: František Gel (Mladá Fronta, 1965)

Kontakt s rasizmom

"Velikánsky černoch slečny Watsonovej menom Jim" je v literárnych kritikách problematickou postavou. The Washington Post publikoval 21.4.1982 kritickú esej od Johna H. Wallacea s názvom The Case against Huck Finn, kde pejoratívne označuje Twainov román za rasistický odpad. Predmetom kritiky je najmä charakter Afroameričana, ktorý je v diele reprezentovaný mentálne deviovaným Jimom s bežnou pozíciou otroka. Jeho bláznovstvo je terčom detského posmechu a latentnej šikany.

…když jsme urazili nějaké tři metry, zašeptal mi Tom, že by rád uvázal Jima ke stromu, jen tak pro legraci. Ale já jsem řekl, aby to nedělal.

preklad: František Gel (Mladá Fronta, 1965)

Mark Twain však v prvom rade reflektoval postavu černocha, ktorý sa dlhé roky vnímal ako subkategória človeka. Jeho úplná humanizácia a spoločenská legitimita v USA sa plne naštartovala až po medializovanom incidente v hromadnej doprave s aktivistkou Rosou Parks v roku 1955. Formálne dovtedy v spoločenskom rebríčku Afroameričan zastával spodné pozície. Trefná demonštrácia tohto fenoménu sa vyskytuje aj v notoricky známom filme Stanleyho Kramera - Guess Who’s Coming to Dinner (1967), kde úspešný lekár tmavej pleti usiluje o začlenenie do majetnej americkej rodiny. Mrazivá psychológia naoko modernej doby verzus absurdnosť dôvodov orientovaných proti Afroameričanom.

Alegória “čiernobielej” polarizácie problému je v diele Marka Twaina komplexnejšia. Je pravda, že komunitné fungovanie otrokov je v románe na primitívnej báze. Mnohí majú tradíciu otrockého slúženia v krvi a prijímajú ju ako automatickú súčasť svojej existencie. Jej unikátnosť a individualitu si uvedomuje máloktorý publikovaný jedinec. Aj Jim naivne verí v povery o čarodejniciach, čertoch a duchoch a jeho optickou dominantou sú svaly vyprodukované nadľudskou prácou. Na druhej strane ale tieto stereotypy odzrkadľujú dobové nálady. Deti neraz imitujú hovory rodičov, kopírujú ich správanie a postoje, nekriticky formujú vzory, alebo dokážu apriori odsúdiť tých, ktorých odsudzuje väčšina.

Intuícia mentálne deformovaného Jima prahne po úteku, hoci reálie by sa k takémuto aktu stavali skepticky. Večnou stigmou otroka bude jeho farba, hoci naivne túži po slobode. Takej, akú dokáže pochopiť dieťa, považuje ju za prirodzenú v duchu “svet patrí všetkým”. Názory Huckleberryho Finna ešte nerámcuje denná tlač, profiluje ich priateľstvo s dvanásťročným Tomom Sawyerom a prísna výchova zo strany svojich patróniek. Svoje “ja” však aplikuje v empatickom pohľade na vôľu otroka Jima túžiaceho po slobode.

Samuel Langhorne Clemens

pod pseudonymom Mark Twain priniesol po dlhoročnej práci príbehy Toma Sawyera a Huckleberryho Finna. Napriek nárazovým vlnám kontroverzií, ktoré vzbudzuje aj desaťročia po svojom prvom publikovaní, sa mu nedá uprieť snaha priniesť do spoločnosti, jazykom mladých literárnych vzorov, témy slobody, otroctva, ale aj mladosti, ktorej situovanie si nikto dobrovoľne nevyberá. Popularita diela je zašifrovaná do ľahkosti s akou Huckleberry Finn čelí náročným filozofickým otázkam. K ich privátnemu rozuzleniu mu pomáha fakt, že mnohé veci nevie pomenovať a riadi sa silou vlastnej osobnosti a úsudku.

Osoba Marka Twaina je obšírne publikovaná v jeho dvojzväzkových pamätiach Autobiografie I. a Autobiografie II., kde autor formou nápaditých anekdot a pohľadov na seba reflektuje nielen svoj život, ale aj svet v akom tvoril.

„Jsme tím, co si pamatujeme. Bez paměti mizíme, přestáváme existovat, naše minulost je vymazána, a přece věnujeme paměti jen málo pozornosti…”



Zobraziť diskusiu (0)

Autobiografie II.

Autobiografie II.

Mark Twain

Druhý svazek z rozsáhlých třídílných pamětí Marka Twaina, který byl poprvé publikován v roce 2010, tedy sto let po jeho smrti. Spíše než o klasickou autobiografii jde o soubor anekdot, „pomluv“ a přemítání o živote, na němž Twain pracoval několik let.

Kúpiť za 28,20 €

Autobiografie I.

Autobiografie I.

Mark Twain

Autobiografie Marka Twaina byla poprvé publikována v roce 2010, tedy sto let po jeho smrti. Spíše než o klasickou autobiografii jde o soubor anekdot, „pomluv“ a přemítání o životě, na němž Twain pracoval několik let.

Kúpiť za 23,50 €

Podobný obsah

Egypťan Sinuhe

Recenzie

Egypťan Sinuhe

Historický román je svojím spôsobom veľmi výlučná literárna forma. Pokiaľ má byť spracovaný naozaj poctivo, kladie na tvorcu nemalé nároky. V prvom rade si vyžaduje presnú znalosť popisovaného historického obdobia, bez ktorej docieliť autenticitu je, pochopiteľne, nemožné. Nemôže chýbať chytľavý príbeh, či rovno viacero spletitých príbehov, zaľudnený čo najpestrejšou zmesou charakterových typov, plasticky interpretujúcich historickú každodennosť i veľké zlomové historické udalosti. Všetko z tohto, a ešte podstatne viac, vo svojej tvorbe ponúka zrejme absolútny imperátor na poli historického románu – Mika Waltari.

Niekde uprostred 60. rokov... Americká idyla, hommage à Philip Roth

Recenzie

Niekde uprostred 60. rokov... Americká idyla, hommage à Philip Roth

Nie je veľa príbehov, ktoré by vypovedali o duši jedného národa a jednej generácie tak presne, vystihli jej najhlbšie tiene a najjemnejšie odtiene. V americkej literatúre nájdeme príklady ako Králik, utekaj; Núdzový východ; Kentaur; Príšerne nahlas a neznesiteľne blízko... Aj Americká idyla (American pastoral), klasika amerického spisovateľa Philipa Rotha (Portnoyov komplex, Everyman, Rozhorčenie, Operácia Shylock, Ľudská škvrna) patrí do tejto kategórie.

Nicole Krauss: Temný priestor lesný

Nicole Krauss: Temný priestor lesný

Určite si spomeniete mimoriadne obľúbené Dejiny lásky, ktoré vyšli ako paperback v dotlači, prekrásny román o láske a hľadaní stratených spomienok. Možno si spomeniete aj na jej druhý román Veľký dom, v ktorom hlavnú úlohu hrá veľký písací stôl. Po siedmich rokoch prišla Nicole Krauss s ďalším príbehom, ktorý vychádza opäť v preklade Otta Havrilu.