30 rokov po
Súčasná slovenská spoločnosť sa dá nazvať viacerými prívlastkami a bolo by trúfalé, ak by sa presadzoval len jeden z nich. Dynamika vývoja od roku 1989 ukázala, akou rôznou rýchlosťou sa dokážu uberať rozmanité spoločenské a ekonomické javy na jednej strane a ako strnulo až spiatočnícky vie pôsobiť politická moc so snahou ovládnuť nielen parlament, ale aj justíciu a prezidentský palác. Reflexia je namieste a výročie sedemnásteho novembra poskytuje vhodnú príležitosť uskutočniť ju.
Do ponuky titulov venovaných výročiu sedemnásteho novembra pribudla v týchto dňoch aj kniha 30 rokov po od zostavovateľov Róberta Kotiana a Ivana Štulajtera. V edícii Pamäť vydavateľstva Artis Omnis ide po knihách Ako sa delil štát od Róberta Kotiana a Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara od Ivana Šimka o ďalší prínosný titul venovaný mapovaniu diania na Slovensku od 90tych rokov 20. storočia po dnešok. 30 rokov pokrýva široké spektrum tém prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú v danej oblasti považovaní za popredných odborníkov a majú významnú spoločenskú autoritu. Každý rozhovor otvára vymenovanie významných udalostí v danom roku a predchádza mu komentár jedného zo zostavovateľov.
Vytvoriť knihu rozhovorov s ľuďmi, ktorých názor na vývoj posledných 30 rokov je relevantný nie je určite jednoduché, pretože významných osobností je pomerne dosť a nie je možné zahrnúť ich všetky. Dalo by sa oponovať, či nemohli byť oslovení aj iní respondenti, prípadne medzi nimi mohol byť väčší podiel žien, no kniha poskytuje aj tak mimoriadne pestrý výber. K témam sa vyjadrujú hneď niekoľkí sociológovia (Oľga Gyarfášová, Vladimír Krivý, Iveta Radičová, Michal Vašečka, Fedor Gál – rozhovor je z roku 1989, kedy pracoval ako prognostik), politológovia (Samuel Abrahám, Alexander Duleba, Dagmar Horná), historici (Jozef Jablonický, Ľubomír Lipták, Jan Rychlík), analytici (Juraj Karpiš, Marián Leško, Viliam Páleník), vplyvní ľudia z kultúry (Lajos Grendel, Milan Lasica, Dušan Mitana) ale aj športu (Ján Filc, Dušan Galis). Zastúpenie majú aj právnici a vyšetrovatelia (Marián Giba, Peter Holúbek, Jozef Šátek), Je potrebné oceniť, že svoje miesto našli aj environmentálne a klimatické témy (Mikuláš Huba, Milan Lapin, prezidentka Zuzana Čaputová – rozhovor s ňou pochádza ešte z roku 2015 a je okrem iného pozoruhodný aj opisom jej stretnutia s Marianom Kočnerom). Diplomat Václav Bartuška, exminister Ivan Šimko a novinár Marek Vagovič zas dotvárajú kontext politiky.
Hoci boli mnohé rozhovory aktuálne pripravené v roku 2019, pokrývajú väčší časový rozptyl, niektorí respondenti sú už medzičasom aj zosnulí. Ich postavenie vo svojej oblasti pôsobenia však predstavovalo závažný prínos a je nepochybne dôležité uchovať ich názory. Bol to napríklad Lajos Grendel alebo Ľubomír Lipták, ale aj Dušan Mitana. Najstarší rozhovor je datovaný do roku 1989, Fedor Gál v ňom jasnozrivo pomenoval stav, v akom sa naša spoločnosť čoskoro ocitla v 90tych rokoch a nedá sa povedať, že by odvtedy nastala výrazná zmena: „Mizne tolerancia, pribúda apatie a pocitu nespravodlivosti (naše výplaty priveľmi nesúvisia s množstvom a kvalitou vykonanej práce). Za väčšinou spomenutých problémov sa skrývajú narušené vzťahy medzi tými, čo riadia, a tými, ktorí sú riadení (zlyháva napríklad spoločenská kontrola moci), medzi výrobcami a spotrebiteľmi (v neprospech spotrebiteľa)...“ Ak by sme tento citát umiestnili bez uvedenia roku vzniku, tak by, žiaľ, vystihoval aj súčasnosť. Z každého rozhovoru by bolo možné povyberať rôzne citácie, no presných a úderných vyjadrení je tam toľko, že na každej strane knihy je možné podčiarknuť hneď niekoľko.
Oslovení v knihe pomenúvajú všetky negatívne aj pozitívne javy súvisiace s vývojom posledných troch desaťročí priamo, nevyhýbajú sa poukázať na akékoľvek nedostatky a zlyhania. Postupne sa takto dočítame o Slovensku, kde často neplatia základné normy na rôznych úrovniach riadenia štátu, justície, polície, ale aj tajných služieb. Traumy spôsobené vládami Vladimíra Mečiara, jeho zneužívanie moci, neschopnosť vlády Mikuláša Dzurindu prehodnotiť divokú privatizáciu a kauza Gorila, morálny marazmus vyplývajúci z vlád SMERu SD a jeho koaličných partnerov, nástup fašizmu do politického stredného prúdu: po takýchto skúsenostiach je ťažké veriť v zásadnú zmenu, no v rozhovoroch sú pomenované aj konkrétne riešenia na zlepšenie súčasného stavu. Na druhej strane sú nepopierateľné aj úspechy Slovenska: samostatný štát, integrácia do medzinárodných zoskupení, schopnosť občianskej spoločnosti aktivovať sa - vytrvať v tomto duchu bude patriť medzi najväčšie výzvy blízkej budúcnosti.
„Môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že toto súčasné dno je úplne posledné?“ pýta sa v závere jedného zo svojich komentárov Róbert Kotian. Znie to ako zlovestná predzvesť budúceho diania v našej krajine. Hoci budúcnosť predvídať nevieme, prostredníctvom analýz, poukazovaním na rôzne kontexty (naozaj výborné sú pasáže, v ktorých Vladimír Krivý vysvetľuje vzťah medzi regiónmi a voličským správaním) a závažné prepojenia informácií dokážeme pochopiť aspoň čo sa to tu vlastne dialo a aké dopady to malo na slovenskú populáciu. Kniha 30 rokov po je mimoriadne dôležitá aj kvôli tomu, aby sa nezabudlo. Na okamihy zneužívania moci, na prerastanie organizovaného zločinu do politiky, justície. Na zneužívanie tajnej služby a ani na boj politikov proti médiám, lebo prakticky len vďaka nim o všetkých zlyhaniach vieme. Ostáva len dúfať, že ak sa o niekoľko rokov bude koncipovať podobná kniha, vyznie už viac optimisticky.
30 rokov po. Udalosti, komentáre, rozhovory. Slovensko 1989 – 2019
Róbert Kotian, Ivan Štulajter
Artis Omnis 2019
416 strán