V roku 2002 vstúpil Peter Krištúfek do literatúry zbierkou poviedok Nepresné miesto, v roku 2004 nasledovala druhá zbierka Voľným okom v 2005 mu bola vydaná novela Hviezda vystrihnutého záberu. Spomínané tri knihy sa rozhodol vydavateľ KK Bagala vydať spolu a ide o výborné rozhodnutie, pretože sa môžeme naplno ponoriť do pozoruhodnej imaginácie originálneho autora. Ľudia sú v Krištúfkových textoch typickí svojou nezvyčajnosťou. Buď urobia banálny skutok, ktorý má závažný dopad na život iného človeka alebo vedú mierne excentrické životy, napr. s presne určeným usporiadaním dňa alebo sa dohodnú, že sa na určenom miest stretnú o 40 rokov, prípadne ukrývajú zvláštne predmety ako napríklad kostru anjela alebo embryo v sklenenej dóze.

Práca s formou a obsahom pripomína v niektorých poviedkach Dielňu potenciálnej literatúry (Oulipo), kedy sa autori hrajú s textom, štylistikou aj dejom a napr. opisujú tú istú situáciu (môže to byť aj bezvýznamná situácia) z pohľadu viacerých osôb. Krištúfek tento princíp uplatnil hneď v prvej poviedke Muž, ktorý si dal čistiť topánky. Z rôznych perspektív opisuje príbeh muža zachyteného na prvej známej fotografii človeka na ulici z roku 1839, pričom vyfotený muž si dal leštiť topánky. Vidieť na nej len jeho, pretože expozícia trvala v tom čase 15 minút a ostatní ľudia sa pohybovali príliš rýchlo na to, aby ich záber zachytil.

Pre postavy v poviedkach je svet tajomné miesto, dejú sa v ňom nezvyčajné, hocikedy absurdné udalosti, nepravdepodobné stretnutia, málokto pozná ich význam. Často sa stretávame len s torzom osudov postáv, sú to fragmenty situácií, veľakrát sa dokonca ani nedozvieme mená zúčastnených. Zodpovedá tomu aj forma poviedok: vyskytuje sa v nich viacero dejových línií tvoriacich úplne samostatné textové bloky, autor vedel obratne pracovať s metódou strihu. Pripomína to výseky deja z filmu alebo seriálu, čo je pochopiteľné, vzhľadom na to, že autor študoval filmovú réžiu.

V jednotlivých poviedkach prvých dvoch kníh nachádzame ozveny diela J. L. Borgesa, F. Pessou, I. Calvina, F. Kafku, G. Pereca a iných autorov. Ich prítomnosť je niekedy len naznačená, inokedy doslovná, no nie prvoplánová. Ukazuje na možné zdroje inšpirácie, Krištúfek ich len spracoval po svojom, v novom kontexte, v odlišnom prostredí, značne originálne. Vytvoril vlastnú verziu fantastického realizmu - v poviedkach sa síce bežne vyskytuje prvok fantastického ozvláštnenia alebo aj hororu, no nejde o žánrovú literatúru, Krištúfek využil tieto prvky na dosiahnutie umeleckého zámeru. Je výbornou správou, že sú rané prózy Petra Krištúfka opäť prístupné, tentokrát aj s dvomi doslovmi, o ktoré sa postarali Pavol Rankov a Dado Nagy a vo veľmi peknom dizajne od Pala Bálika.

Peter Krištúfek: 3x Peter Krištúfek. Nepresné miesto, Voľným okom, Hviezda vystrihnutého záberu

KK Bagala 2018

368 strán

Zobraziť diskusiu (0)