Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

A bylo jitro

Sajjid Kašua je prudko návykový autor. Najneskôr titulom Tančící Arabové si ma definitívne získal, takže celkom logicky nasledovalo poohliadnutie sa po jeho ďalšej tvorbe. Vydavateľstvo Pistorius&Olšanská, našťastie, kuje železo kým je horúce a preto v krátkom slede po debute prinášajú i poslednú u nás nevydanú Kašuovu knihu. Tá má názov A bylo jitro a do češtiny ju skvele previedla Šárka Melanie Sedláčková.

V tomto, v poradí druhom románe, sa autor vracia k svojim obľúbeným témam, na ktoré sa dokázal pozrieť a zobraziť ich v nových perspektívach a súvislostiach.

V centre príbehu je arabský novinár s vyštudovanými izraelskými školami. Pracuje ako dopisovateľ v izraelskom denníku a keďže jeho dvojité občianstvo mu uľahčuje prístup k obom národnostným táborom, pravidelne prináša reportáže zo Západného brehu i ďalších krízových oblastí. Po násilných stretoch palestínskych demonštrantov a izraelskej armády napíše kritickú správu, ktorá mu však výrazne sťaží postavenie v redakcii. Neustále sa zhoršujúca existenčná situácia ho nakoniec donúti k tomu, aby sa i s rodinou odsťahoval z mesta späť do rodnej arabskej dediny. Tá už ale dávno nie je tou, ktorou bola v čase jeho odchodu. Súčasnému stavu vládne všadeprítomný organizovaný zločin, militantné nálady a náboženský fundamentalizmus. Celá napätá situácia sa totálne vyhrotí, keď dedinu z neznámych dôvodov začne okupovať armáda a prakticky kompletne ju odstaví od zvyšku sveta. Nastáva chaos a k úplnému konfliktu zostáva len malý krôčik. Bežné spoločenské väzby sa nebezpečne rýchlo trhajú a na ich miesto nastupuje praveký zákon džungle.

Kašuov štýl mi vyložene sadol. Všetko, čo ma zaujalo už na debute je tu znova, akurát v perfekcionistickejšom balení. Svoje pozorovateľské oko akoby ešte rozšíril a zároveň prehĺbil. Spoločenské vzťahy v zlepenci zloženom zo Židov, izraelských Arabov a Palestínčanov tak „prepiera“ naozaj dôkladne a intenzívne. Autor funkčne využíva to, čo sa naučil už na debute a s chuťou skúša nové neopozerané prvky, keď do hutného popisného základu výborne pridáva postupy typické skôr pre čistokrvnú reportáž, než pre sociálne ladený realizmus. Zachytávané reálie tým získavajú až fyzicky hmatateľnú podobu, ktorá je oprostená od akejkoľvek samoúčelnej vykonštruovanosti. Práve naopak. Všade je plno autentického napätia, tlaku, klokotajúcich emócií, nepredvídateľnosti a ťaživej atmosféry. Ruka v ruke s parádne stvárneným prostredím kráčajú i jednotliví protagonisti s bravúrne opracovanými charaktermi a presne zachytenou psychológiou.

Všetko spolu hrá bez najmenšieho zaváhania, takže čitateľ znovu dostáva extratriednu porciu reálne sprostredkovanej neľahkej blízkovýchodnej každodennosti. Tvrdé, drsné, neoptimistické, ale zároveň zvláštne chytľavé nazretie do inak ťažko predstaviteľnej reality všedného dňa na jednom z najbúrlivejších miest na svete. Výborná vec.

Sajjid Kašua – A bylo jitro

Vydal: Pistorius & Olšanská 2017

Preklad: Šárka Melanie Sedláčková

232 strán

Zobraziť diskusiu (0)

A bylo jitro

A bylo jitro

Sajjid Kašua

Svedectvo o komplikovanom a tragickom vzťahu medzi Arabmi a Židmi, kritické k obom stranám. Hlavný hrdina tejto mimoriadnej knihy je arabský novinár, ktorý vyštudoval izraelskú školu a pracuje ako reportér pre izraelské noviny

Kúpiť za 10,98 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.