Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

A bylo jitro

Sajjid Kašua je prudko návykový autor. Najneskôr titulom Tančící Arabové si ma definitívne získal, takže celkom logicky nasledovalo poohliadnutie sa po jeho ďalšej tvorbe. Vydavateľstvo Pistorius&Olšanská, našťastie, kuje železo kým je horúce a preto v krátkom slede po debute prinášajú i poslednú u nás nevydanú Kašuovu knihu. Tá má názov A bylo jitro a do češtiny ju skvele previedla Šárka Melanie Sedláčková.

V tomto, v poradí druhom románe, sa autor vracia k svojim obľúbeným témam, na ktoré sa dokázal pozrieť a zobraziť ich v nových perspektívach a súvislostiach.

V centre príbehu je arabský novinár s vyštudovanými izraelskými školami. Pracuje ako dopisovateľ v izraelskom denníku a keďže jeho dvojité občianstvo mu uľahčuje prístup k obom národnostným táborom, pravidelne prináša reportáže zo Západného brehu i ďalších krízových oblastí. Po násilných stretoch palestínskych demonštrantov a izraelskej armády napíše kritickú správu, ktorá mu však výrazne sťaží postavenie v redakcii. Neustále sa zhoršujúca existenčná situácia ho nakoniec donúti k tomu, aby sa i s rodinou odsťahoval z mesta späť do rodnej arabskej dediny. Tá už ale dávno nie je tou, ktorou bola v čase jeho odchodu. Súčasnému stavu vládne všadeprítomný organizovaný zločin, militantné nálady a náboženský fundamentalizmus. Celá napätá situácia sa totálne vyhrotí, keď dedinu z neznámych dôvodov začne okupovať armáda a prakticky kompletne ju odstaví od zvyšku sveta. Nastáva chaos a k úplnému konfliktu zostáva len malý krôčik. Bežné spoločenské väzby sa nebezpečne rýchlo trhajú a na ich miesto nastupuje praveký zákon džungle.

Kašuov štýl mi vyložene sadol. Všetko, čo ma zaujalo už na debute je tu znova, akurát v perfekcionistickejšom balení. Svoje pozorovateľské oko akoby ešte rozšíril a zároveň prehĺbil. Spoločenské vzťahy v zlepenci zloženom zo Židov, izraelských Arabov a Palestínčanov tak „prepiera“ naozaj dôkladne a intenzívne. Autor funkčne využíva to, čo sa naučil už na debute a s chuťou skúša nové neopozerané prvky, keď do hutného popisného základu výborne pridáva postupy typické skôr pre čistokrvnú reportáž, než pre sociálne ladený realizmus. Zachytávané reálie tým získavajú až fyzicky hmatateľnú podobu, ktorá je oprostená od akejkoľvek samoúčelnej vykonštruovanosti. Práve naopak. Všade je plno autentického napätia, tlaku, klokotajúcich emócií, nepredvídateľnosti a ťaživej atmosféry. Ruka v ruke s parádne stvárneným prostredím kráčajú i jednotliví protagonisti s bravúrne opracovanými charaktermi a presne zachytenou psychológiou.

Všetko spolu hrá bez najmenšieho zaváhania, takže čitateľ znovu dostáva extratriednu porciu reálne sprostredkovanej neľahkej blízkovýchodnej každodennosti. Tvrdé, drsné, neoptimistické, ale zároveň zvláštne chytľavé nazretie do inak ťažko predstaviteľnej reality všedného dňa na jednom z najbúrlivejších miest na svete. Výborná vec.

Sajjid Kašua – A bylo jitro

Vydal: Pistorius & Olšanská 2017

Preklad: Šárka Melanie Sedláčková

232 strán

Zobraziť diskusiu (0)

A bylo jitro

A bylo jitro

Sajjid Kašua

Svedectvo o komplikovanom a tragickom vzťahu medzi Arabmi a Židmi, kritické k obom stranám. Hlavný hrdina tejto mimoriadnej knihy je arabský novinár, ktorý vyštudoval izraelskú školu a pracuje ako reportér pre izraelské noviny

Kúpiť za 10,98 €

Podobný obsah

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia

Recenzie

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia

Malý veľký literárny klenot hoden patričnej pozornosti. Niečo podobné si zrejme povedali v sympatickom vydavateľstve Saga, keď v edícii Korene, ktorej touto cestou poprajme jedine veľmi dlhý život, ako prvý nanovo vydali jeden z najikonickejších slovenských textov. Ide o ľúbivú baladickú rozprávku Drak sa vracia, ktorej autorom je Dobroslav Chrobák. Útla knižka dostala nielen krásnu grafickú vizáž, ale i jazykovú úpravu citlivo prispôsobenú súčasným pravopisným pravidlám. Naskrz kovaná klasika tým dostala nenápadný, no vcelku vítaný poprašok akejsi modernosti svojho druhu.

„Starnúť znamená naučiť sa strácať“

Recenzie

„Starnúť znamená naučiť sa strácať“

Nezištná záchrana, holokaust a desivé spomienky. Neradostné detstvo zanechalo v Miške trvalú stopu. Slová vďaky nie sú knihou, ktorá priamo zobrazuje mrazivé udalosti druhej svetovej vojny. Je vhodná pre všetkých a predovšetkým pre ľudí, ktorí sa príbehom s touto tematikou vyhýbajú veľkým oblúkom, ako napríklad ja. Delphine de Vigan v nej pracuje so znepokojivými reminiscenciami a ľudskou psychikou. Prečo teda stojí za to?

Päť pokusov, ako sa vyrovnať s existenciou

Recenzie

Päť pokusov, ako sa vyrovnať s existenciou

Už v úvode prvej z pätice životopisných noviel Thomas Bernhard definuje svoju životnú antistratégiu. Každá prirodzenosť je zničená spôsobom, ktorý človeka časom rozruší a rozloží, mnohokrát zámerne zabije. Pri tomto autorovi sa s nostalgiou za časmi detstva rozlúčte. Prichádza dezilúzia v tisícorakom vyjadrení a nezmieriteľnosť nahnevaného muža.