A bylo jitro
Sajjid Kašua je prudko návykový autor. Najneskôr titulom Tančící Arabové si ma definitívne získal, takže celkom logicky nasledovalo poohliadnutie sa po jeho ďalšej tvorbe. Vydavateľstvo Pistorius&Olšanská, našťastie, kuje železo kým je horúce a preto v krátkom slede po debute prinášajú i poslednú u nás nevydanú Kašuovu knihu. Tá má názov A bylo jitro a do češtiny ju skvele previedla Šárka Melanie Sedláčková.
V tomto, v poradí druhom románe, sa autor vracia k svojim obľúbeným témam, na ktoré sa dokázal pozrieť a zobraziť ich v nových perspektívach a súvislostiach.
V centre príbehu je arabský novinár s vyštudovanými izraelskými školami. Pracuje ako dopisovateľ v izraelskom denníku a keďže jeho dvojité občianstvo mu uľahčuje prístup k obom národnostným táborom, pravidelne prináša reportáže zo Západného brehu i ďalších krízových oblastí. Po násilných stretoch palestínskych demonštrantov a izraelskej armády napíše kritickú správu, ktorá mu však výrazne sťaží postavenie v redakcii. Neustále sa zhoršujúca existenčná situácia ho nakoniec donúti k tomu, aby sa i s rodinou odsťahoval z mesta späť do rodnej arabskej dediny. Tá už ale dávno nie je tou, ktorou bola v čase jeho odchodu. Súčasnému stavu vládne všadeprítomný organizovaný zločin, militantné nálady a náboženský fundamentalizmus. Celá napätá situácia sa totálne vyhrotí, keď dedinu z neznámych dôvodov začne okupovať armáda a prakticky kompletne ju odstaví od zvyšku sveta. Nastáva chaos a k úplnému konfliktu zostáva len malý krôčik. Bežné spoločenské väzby sa nebezpečne rýchlo trhajú a na ich miesto nastupuje praveký zákon džungle.
Kašuov štýl mi vyložene sadol. Všetko, čo ma zaujalo už na debute je tu znova, akurát v perfekcionistickejšom balení. Svoje pozorovateľské oko akoby ešte rozšíril a zároveň prehĺbil. Spoločenské vzťahy v zlepenci zloženom zo Židov, izraelských Arabov a Palestínčanov tak „prepiera“ naozaj dôkladne a intenzívne. Autor funkčne využíva to, čo sa naučil už na debute a s chuťou skúša nové neopozerané prvky, keď do hutného popisného základu výborne pridáva postupy typické skôr pre čistokrvnú reportáž, než pre sociálne ladený realizmus. Zachytávané reálie tým získavajú až fyzicky hmatateľnú podobu, ktorá je oprostená od akejkoľvek samoúčelnej vykonštruovanosti. Práve naopak. Všade je plno autentického napätia, tlaku, klokotajúcich emócií, nepredvídateľnosti a ťaživej atmosféry. Ruka v ruke s parádne stvárneným prostredím kráčajú i jednotliví protagonisti s bravúrne opracovanými charaktermi a presne zachytenou psychológiou.
Všetko spolu hrá bez najmenšieho zaváhania, takže čitateľ znovu dostáva extratriednu porciu reálne sprostredkovanej neľahkej blízkovýchodnej každodennosti. Tvrdé, drsné, neoptimistické, ale zároveň zvláštne chytľavé nazretie do inak ťažko predstaviteľnej reality všedného dňa na jednom z najbúrlivejších miest na svete. Výborná vec.
Sajjid Kašua – A bylo jitro
Vydal: Pistorius & Olšanská 2017
Preklad: Šárka Melanie Sedláčková
232 strán