Slobodné Orlie oko
V tomto knižnom rozhovore je atmosféra jeho vzniku priam hmatateľná. Celé to trvalo týždeň. Kalenská, ktorú spája s Orkom priateľstvo, sa spolu s deťmi presťahovala na jeho faru v Podyjí. Po večeroch vo farskej kuchyni obaja rozbalili svoje staré sklamania a zranenia. Kde-tu si aj „skočia do úsmevu“, ale väčšinou sa pozorne počúvajú aj za cenu toho, že naveky odpadnú poniektoré falošné ilúzie či naivné očakávania. Kňaz predsa nie je anjel z inej planéty. Averzia vo vzťahu k duchovným je rovnako pomýlená ako zbožné nerealistické uctievanie.

Úvod o prírode je poetický, ale aj trochu nudný. Vácha sa delí o svoje poznanie biológa. Fascinovaný a s obdivom rozpráva o prírodných javoch, v ktorých však nemožno čakať morálne mechanizmy. Pokračovanie o láske priťahuje oveľa výraznejšie. Muž zaviazaný celibátom bez akýchkoľvek obáv rozpráva o svojich životných láskach. Dokonca sa priamo vyznáva z citov ku konkrétnej žene. Nehanbí sa nahlas povedať jej meno, však nakoniec Sarah už stihol odhaliť aj český bulvár.

Rozprávanie je to pestrofarebné – okrem bolesti z nenaplneného vzťahu (dnes stále žije bez vlastnej rodiny na fare v pohraničí) sa objavujú stopy životného realizmu. K tomu sa pridáva odhodlanie žiť plnohodnotný a bohatý život.

Farár z Lechovíc v Podyjí sa nemá čoho báť. Disponuje chudobnou farnosťou, jeho plat duchovného je mizerný a cirkevnícku kariéru už raz a navždy zabalil, na biskupské mitry a čestné prelátske tituly čakajú iní.

Viera, vrúcnosť a vľúdnosť
Táto sloboda je v jeho rozprávaní najsympatickejšia. Súčasne je však aj hádankou, pretože Orko sa v istej chvíli doteraz vždy zastavil a pribrzdil. Stále dáva prednosť prívetivosti pred radikalizmom. Viac stráži komplexnosť životných, morálnych i spoločenských otázok, ako by sa oddával ideologickej jednoznačnosti. Nechce sa stať frustrovaným vnútrocirkevným disidentom doničeným vrchnosťou a svojimi starými sľubmi. Láska je najviac, ale nie všetko, čo vyzerá ako jej víťazstvo, je aj ozajstným triumfom.

Rozhovor s Váchom nie je vzácny pikantériami či až neobvykle otvoreným vyznaním vzťahu, s ktorým jeho starobylý Zamestnávateľ akosi nepočíta. Orko rozpráva najhorúcejšie o nevyhnutnosti naplniť každý ľudský život krásou, vzťahmi, radosťou a nádejou. Aj vrúcnosť pri všednej práci alebo vľúdny pohľad z okna električky, ktorou človek každé ráno cestuje za povinnosťami, je okamihom zjavenia lásky.

Nie je nutné – hoci on sám to fascinovaný zažil – cestovať na Antarktídu alebo do argentínskeho prírodného parku. Každý z nás je pozvaný nájsť svoju púšť i oázu, osamelé ticho i vášeň z bytia uprostred najbežnejšej obyčajnosti.

Orkovo jedenáste prikázanie je nádherné.

Morálka tě naučí, jak chvíli mezi prvním otevřením očí a první kávou proměnit v diamant. Jak namalovat den mezi ránem a večerem.

Renata Kalenská – Marek Orko Vácha: Když za nás Bůh netahá kaštany z ohně

Mladá fronta, 2024

Zobraziť diskusiu (0)