Ako neprísť o nádej v ríši sklamaní
V troch príbehoch nórskej reportérky Åsne Seierstad sú obsiahnuté všetky odtiene afganskej histórie aj prítomnosti. Kým bojovníci vedú svoju svätú vojnu proti zmene, afganské ženy sú na strane prirodzených túžob a snov. Dočkáme sa raz v Afganistane šťastnej pointy a prehrá krutosť so slobodou a s poznaním?
Ubíjajúca vytrvalosť násilia
Džamila je aktivistka za práva žien. Narodila sa v roku 1976 a od prvej chvíle si musela obhájiť svoje miesto znevýhodnená dôsledkami obrny, vyhodená na okraj a odsúdená v najlepšom prípade na kúsky súcitu. Džamila nakoniec reprezentuje aj afganský exil, keď sa snaží o zladenie s novou vlasťou v Nórsku. Fascinovaná vývojom sa pozerá na zábery talibanských lídrov sediacich v luxusnom interiéri lietadla cestou na konferenciu do Osla. Je možné, aby radikáli zjemnili spôsoby a prestali v božom mene zabíjať?
Ariana je mimoriadne talentovaná. Jej akademické ambície však vyzerajú beznádejne v dôsledku Talibanu, ktorý sa vrátil v krajine k moci a namiesto rozvoja univerzitného vzdelávania sa opäť pustil do primitívneho ponižovania a zneužívania náboženstva.
Bašir je z druhého brehu. Svoju šikovnosť preukázal úplne inak. Ako šestnásťročný chlapec sa naučil rozmiestňovať cestné bomby – bez brady a upracovaných dlaní vzbudzoval totiž menšie podozrenie. Viacnásobne potvrdil vernosť pravidlám džihádu aj schopnosť odolávať väzniteľom. Už ako odsúdenec na smrť sa dostal pri márnom pokuse dať šancu umiernenému Talibanu na slobodu. Je podporovateľom vdov po zabitých spolubojovníkoch a rešpektovaným lídrom islamistických radikálov.
Svet mimo rámcov práv a slobôd
Kniha je súčasne pútavým úvodom do nesmierne komplikovaných dejín Afganistanu. Popálili sa tam Sovieti a o mimoriadnu porciu omylov a naivity sa postarali aj Američania. Afganistan zažil roky prebúdzania aj temnoty, osviežujúcej modernizácie aj návratu k barbarskému fanatizmu, kmeňovej nenávisti a zaostalosti ako stredobodu politického programu.
Stále ide o neuchopiteľný izolovaný svet existujúci mimo domnelých univerzálnych rámcov práv a slobôd. Staronoví mocní sa nehanbia vládnuť krvavo a hlasy volajúce po tom najmenšom možnom progrese sú umlčiavané.
Autorka aj tu (po Kníhkupcovi z Kábulu, knihe o Breivikovi či mladých podporovateľkách islamistických teroristov) potvrdzuje, že dobrá reportážna kniha sa môže priateliť s literatúrou.
V Afgancoch je zrejmá jej vernosť realite, ale tá reportérke nebráni predviesť talent na dramatické rozprávanie a schopnosť aj zdanlivo banálne epizódy premeniť na dôležitú súčasť príbehu.
Åsne Seierstad: Afganci (Tri príbehy z jednej krajiny)
Preklad: Miroslav Zumrík
Absynt, 2024