Hoci sa s konfliktami stretávame v každodennom živote (hlavne v médiách) prakticky denne, neexistuje jednotná definícia tohto pojmu. Nazerať naň možno z rôznorodých hľadísk: historicky sa menia vzťahy medzi spoločenskými triedami, resp. vrstvami, od druhej polovice 20. storočia navyše svoje stále miesto v konfliktoch získava sociálny štát so svojou (ne)schopnosťou zaopatrovania a vyhoveniu požiadaviek od mnohých skupín. Ďalšou sférou konfliktov je kultúra s rozpormi medzi sociálnymi, protestnými hnutiami, dominantnou kultúrou a subkultúrami. Často dokážeme rozoznať aj ďalšie oblasti s vysokou mierou napätia: postavenie mužov a žien na trhu práce, feministickú kritiku, nezmieriteľné diskusie medzi zástancami voľného trhu a ekologickými aktivistami. Závažný spoločenský konflikt sa otvoril aj v súvislosti s utečencami a migrantmi.

Konflikt zabraňuje ustrnutí společností, neboť vyvolává inovaci a kreativitu. Společnosti jej potřebují jako sílu, která jim dodává motivaci a orientuje směr jejich sociálních změn. Tyto základní charakteristiky konfliktu vedou Dahrendorfa k závěru, že konflikt je v podstatě „dobrý“ a „žádoucí“.

V predchádzajúcom citáte môžeme prostredníctvom Ralfa Dahrendorfa vidieť aj pozitívny prínos konfliktov a to vtedy, keď spoločnosti stratia svoju pružnosť a ochotu podstúpiť priaznivú zmenu. Sociálna zmena sa najrýchlejšie uskutočňuje v podobe revolúcie a tu už zohráva významnú úlohu násilie. Sociológia je do značnej miery vedou, kde sa neustále polemizuje a neustále sa overuje platnosť teórií. Platí to aj v prípade Dahrendorfa: jeho kritikom bol Randall Collins poukazujúci na fakt, že pri niektorých násilných revolúciách v skutočnosti ku žiadnej zmene nedošlo.

Kniha Sociologie konfliktu je prehľadne štruktúrovaná. Autor ju rozdelil na tri väčšie časti – v prvej vysvetľuje základné a blízke pojmy, objasňuje zmysel sociológie konfliktu. V druhej časti sa podrobne venuje teórii konfliktu a v poslednej poukazuje na metodológiu a metodiku skúmania konfliktu. Konflikty majú svoje vlastnosti a vývoj. Sociológia dokáže pomôcť vo vysvetľovaní príčin konfliktov, ale aj celkom prakticky prostredníctvom intervencie, ako ju popísal Alain Touraine. Sociológ by mal v intervencii prostredníctvom analýzy ideologického jazyka súperiacich skupín odhaliť, čo je jazykom „zakryto a potlačeno“. Výsledkom intervencie je znalosť vlastnej identity skupiny, „svého soupeře a předmět konfliktu“.

Dôležité je zmieniť sa o autoroch, ktorým venuje František Znebejánek pozornosť. V sociológii sa autori hlásia často k niektorým z dominantných paradigiem, podľa toho sa potom rozvíja štýl ich myslenia, východiská a závery. V knihe sa spomína marxistická teória zastúpená Marxom a Engelsom, Johnom Rexom, Ralfom Dahrendorfom a Alainom Tourainom. Štruktúrny funkcionalizmus reprezentujú Talcott Parsons a Lewis Coser, teóriu výmeny James Coleman a Randall Collins a všeobecnú teóriu konfliktu Kenneth Boulding a Louis Kriesberg. Ako veľmi užitočné sa javia zhrnutia na konci každej kapitoly. Jednotliví autori chápali konflikt naozaj rozmanito: zaoberali sa otázkami nerovností; postavenia menšín; skúmali aké prvky narušujú rovnováhu v spoločnosti; čo sa stane, keď niekto v konflikte zvíťazí; skúmali význam emócií a agresivity v konfliktoch; aká je úloha odpadlíkov, heretikov a obetných baránkov v skupinách.

Zvláštní postavení má ve struktuře skupiny připadný obětný beránek. Ten představuje domnělou hrozbu, a tak napomáha odvádět nahromaděnou frustraci. Vyskytuje se zvláště ve skupinách, jejichž struktura brání realistickým konfliktům.

Realistické konflikty sú také, v ktorých dochádza k stretu rôznych záujmov a tie vyplývajú zo odlišných pozícií v skupine. Ak sa nájde niekto spochybňujúci význam pozícií v skupine, zvlášť ak je spochybňovaný človek, kto má prístup k dôležitým zdrojom, je potrebné vykonať nápravu a obetný baránok je vhodnou metódou. Vymenovať by sa dali ďalšie témy, už aj predchádzajúce ale stačia na pochopenie významu knihy Sociologie konfliktu. Naozaj je potrebné oceniť vydanie tejto publikácie, pretože aktuálna bude, zdá sa, prakticky neustále.

František Znebejánek: Sociologie konfliktu
Slon 2015
176 strán

Zobraziť diskusiu (0)