_

MUDr. Martina Paulinyová, PhD., detská psychiatrička

Kniha Martiny Vagačovej, lektorky Efektívneho rodičovstva, je užitočným sprievodcom pre súčasných rodičov. Rodičovstvo, často vnímané ako ťažký záväzok alebo povinnosť, autorka posúva do roviny dobrodružnej výzvy. Výchovu premieňa na sprevádzanie. Pomáha nám rodičom pozorovať dieťa spôsobom, vďaka ktorému objavíme jeho jedinečnosť, a učí nás, ako ju rozvíjať.

Knižka je praktická a novátorská súčasne. Odpovedá na mnohé pálčivé otázky frustrovaných rodičov. Ponúknuté riešenia sú komplexné. Sú v nich obsiahnuté nové poznatky o fungovaní mozgu, o budovaní charakteru, o učení sa. Situácie a riešenia sú vstavané v príjemnej a logickej metafore jednotlivých miestností domova. Prechádzajúc pomyslenými časťami domu či bytu, objavujeme najdôležitejšie vlastnosti a hodnoty tvoriace bezpečný priestor pre naše ratolesti a ich zdravý rozvoj.

Nadviazať spojenie s dieťaťom a obnoviť ho, ak sa vinou okolností preruší, je zásadný prvok a zlatá niť celej knihy.

Autorka, najmä a predovšetkým, v knihe upriamuje našu pozornosť na láskavosť, porozumenie, prijatie a povzbudenie ako základné nástroje komunikácie a formovania charakteru našich detí. Citlivý, akceptujúci a láskavý postoj prenáša na čitateľa, a tak v priamom prenose mení a formuje jeho postoje a spôsob rozmýšľania.

Kniha priam nabáda, aby sme boli vnímaví a milujúci rodičia či vychovávatelia nielen svojich detí, ale aj seba samých. A to spôsobom, v ktorom je obsiahnutá zodpovednosť a rešpekt k druhým aj k svetu.

Kniha dáva nádej, že je možné vybudovať a udržať láskyplné vzťahy s deťmi. Ponúka princípy, na základe ktorých sa môžu stať rovnako alebo i viac láskavými rodičmi a užitočnými členmi ľudského spoločenstva.

_

Prof. RNDr. Milan Hejný, CSc., matematik a pedagóg

Zmeny súčasného hmotného sveta sú prekotné. Pred štyrmi rokmi mi vnuk nainštaloval do počítača novinky, ktoré dnes už nefungujú, sú zastarané. Avšak Shakespeare je i po štyristo rokoch aktuálny. Láska, nenávisť, radosť, smútok, žiarlivosť, závisť či žičlivosť, na ktorých stoja jeho hry, pretrvali. Zmena postojov je veľmi pomalá. Pomalá aj tam, kde sa stáva pre svet nebezpečná. Vo výchove. Vyspelá technológia v rukách diktátorov typu Hitlera či Stalina môže zničiť svet. Jediná obrana proti tomu je nedopustiť, aby si národ sám volil do čela tyrana, aby mu dal k dispozícii dostatok pomocníkov na konanie zla a hrôz.

Treba nám občanov sebavedomých a prajných. Práve takých by mala vychovávať škola. Vzdelávaciemu systému sa to však nedarí, a preto v mnohých krajinách vznikajú iniciatívy usilujúce sa o nápravu. Neustále narastá počet rodín, ktoré si vychovávajú deti doma (homeschooling), i škôl zameraných na výchovu autonómnych ľudí.

Pravda, nie je to škola, čo najintenzívnejšie formuje človeka. Je to rodina. I tu, žiaľ, pretrvávajú povery a predsudky o tom, ako treba deti vychovávať. Potvrdzuje to známa ľudová poučka: Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Základný predsudok rodičovskej výchovy spočíva v istote rodiča, že on vie lepšie ako dieťa, čo potrebuje jeho potomok.

Pekne to ilustruje príbeh uvedený v tejto knižke. Matúško chce ísť na šmykľavku, ale otec ho presviedča, aby trénoval na lezeckej stene. Hnevá sa, že ho syn neposlúcha. Podobný príbeh som zažil i ja. Otec si neuvedomuje, že synovu potrebu neriadi tvrdohlavosť, ale genetický kód, ktorý do neho vložila príroda. A tá je múdrejšia ako otec. Dieťa vie, čo sa má kedy naučiť. Filozof Francis Bacon to pochopil už v 16. storočí: Naturae enim non imperatur nisi parendo – Prírode nemôžeme prikázať inak, iba tým, že ju poslúchneme.

S radosťou pozorujem, ako v poslednom čase narastá nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách sveta potreba rodičov opustiť pri výchove tradičné vzorce mocenského správania a hľadať účinnejšie metódy. Rozrastajú sa i možnosti poradenskej služby, ktorá vychádza potrebám rodičov v ústrety. K tejto iniciatíve patrí aj knižka, ktorú držíte v rukách.

Autorka Martina Vagačová je úspešná poradkyňa rodičov, vychádzajúca nielen z teoretického štúdia, ale predovšetkým z mnohoročných vlastných skúseností. Práve tie prestupujú celým textom vo forme príbehov a pomáhajú často bezradným rodičom riešiť zložité výchovné problémy. Za najväčšiu devízu knižky považujem autorkine základné presvedčenie, ktoré je totožné s presvedčením mojím, zdedeným po otcovi. Rodič môže úspešne riešiť problémy s deťmi iba vtedy, ak opustí predsudok o „hlúpom dieťati“ a bude rešpektovať jeho somatickú, citovú i sociálnu autonómiu.

Knižku je možné čítať od úvodu po záver, ale je veľmi pravdepodobné, že sa čitateľ bude k jednotlivým častiam vracať, keď narazí na problém, ktorý je v jeho rodine aktuálny. Možno mu rada autorky pomôže, ale možno sa to nepodarí. Potom je na rodičovi, aby sám hľadal riešenia v duchu hodnôt, ktoré mu ponúka knižka. Uvedené návody nemôžu pokryť rozsiahlu oblasť problémov, aké život prináša. Môžu však – a o to sa tiež autorka usiluje – ukázať smer, ktorým sa má hľadanie rodiča uberať.

Rodič, ktorý vníma vývoj svojho dieťaťa, jeho úspechy, nezdary i schopnosť prekonávať prekážky, a zároveň si uvedomuje svoje výchovné počínanie, postupne získava cenný materiál. Vlastná skúsenosť sa mu po čase stane rovnakou výchovnou pomôckou, akou je táto knižka.

Prajem jej úspešnú cestu k rodinám a verím, že prispeje k zvýšeniu kvality rodinného života svojich čitateľov.

_

Mária Tiňová, ClinPsyD., klinická psychologička

Do poradne za mnou často prichádzajú ľudia, ktorí nechápu, ako je možné, že potrebujú psychológa. Veď sa im nič strašné v živote nestalo. V škole boli vždy dobrými žiakmi, vyrastali v usporiadanej rodine... Napriek tomu sa nielenže necítia v živote šťastní, sú vyčerpaní, frustrovaní, často nahnevaní na seba a okolie, alebo plní obáv a nesplnených očakávaní. Po chvíli rozhovoru prídeme na to, že strávili svoje detstvo uspokojovaním požiadaviek a očakávaní dospelých. Keďže to dokázali robiť veľmi úspešne, dostávalo sa im za to množstvo pochvál a odmien a vlastne nevznikla potreba uvedomiť si vlastné túžby, ambície, prirodzené schopnosti. Neveria vlastnej vnútornej motivácii a majú pocit, že život musí byť bojom s vlastnou lenivosťou a nedostatočnosťou, ktoré nemajú hraníc. Tieto postoje ich vedú k stavom totálneho vyčerpania, ktoré len potvrdzujú ich zlý pocit zo seba.

Držíte v rukách knižku, ktorá môže spôsobiť, že takíto klienti v budúcnosti už nebudú existovať. Autorka Martina Vagačová v nej láskavým a zrozumiteľným spôsobom ukazuje, ako môžeme zo svojich detí vychovať ľudí so zdravou sebaúctou a sebadôverou. Ľudí, ktorí rozumejú svojim potrebám a pocitom a vedia o nich komunikovať. Ľudí, ktorí dôverujú svojej vnútornej motivácii, ktorá im môže pomôcť prekonať aj tie najväčšie prekážky, ľudí, ktorí dokážu kriticky a samostatne myslieť.

Ako psychologička som vždy v strehu, ak vidím rýchle a ľahké návody. To však nie je prípad tejto knižky. Prečo si myslím, že ponúka dobrú cestu? Pretože povzbudzuje nás rodičov pracovať v prvom rade na sebe. Pomáha nám naučiť sa, ako byť skutočne prítomný pre seba aj svoje dieťa. Ako sa „naladiť“ na jeho aj svoje potreby. Možno sa niekto ohradí, že v dnešnej uponáhľanej dobe na tieto veci nemáme čas. Naopak – vďaka empatii, aktívnemu počúvaniu a niekedy len sústredenému dýchaniu môžeme predísť nekonečným bojom, trucom a pocitom zlyhania. Keď začneme vnímať, ako sa vracia hravosť a radosť do našich domácich vzťahov, uvedomíme si, že to bola tá najlepšia časová investícia, akú sme mohli urobiť.

Výskumy neuropsychológie ukazujú, že na to, aby sme mohli naplno využiť schopnosti svojho mozgu učiť sa, byť zvedavý a tvorivý, potrebujeme sa nachádzať v stave prijatia a bezpečia. Všetci vieme, že v každodennom živote to nie je jednoduché. Kniha Martiny Vagačovej ponúka postupy, ktoré nás k pocitom prijatia a bezpečia môžu priviesť spolu s našimi deťmi.

V štyroch kapitolách, ktoré nazerajú na štyri aspekty výchovy (Spolupatričnosť, Spoluprepájanie, Spolupráca a Spolužitie), nám autorka ponúka základné princípy efektívneho rodičovstva pretkané množstvom príkladov z dlhoročnej praxe výchovnej poradkyne. Tak ako nás povzbudzuje byť vnímavými k potrebám našich detí, aj ona modeluje vnímavosť k našim často rozkúskovaným chvíľam, počas ktorých sa ako rodičia snažíme dovzdelávať. Knižka je preto veľmi zaujímavo a prakticky graficky rozčlenená a poskytuje jasné a stručné zhrnutia v bodoch, upozornenia a príklady pozitívnych riešení, v ktorých sa dá ľahko orientovať. Verím, že po prvom prečítaní ostane mnohým z nás na stolíku ako „referenčný manuál“, ku ktorému sa budeme radi opakovane vracať.

_

O AUTORKE

RNDr. Martina Vagačová sa venuje vzdelávaniu a individuálnemu poradenstvu vo výchove. Vedie zážitkové kurzy a podporné skupiny pre všetkých, ktorým záleží na vzájomnom rešpekte medzi dospelými a deťmi, ale aj medzi deťmi navzájom. Vychádza pritom z adlerovských princípov individuálnej psychológie, konkrétne z programu Efektívne rodičovstvo. Ako certifikovaná lektorka spolupracuje najmä s rodičmi a pedagogickým personálom. Prednáša na rôznych podujatiach a aktívne sa zapája do verejnej diskusie o výchove a vzdelávaní. Žije v Bratislave, s manželom Matejom majú dve dospelé deti.

_

Z KNIHY

Zobraziť diskusiu (0)