Ako sa delil štát
V roku 1992 som spolu s rovesníkmi chodil na základnú školu a dianie v spoločnosti začal sledovať až omnoho neskôr, hoci cez rozhovory rodičov a ich napäté sledovanie televíznych novín bolo aj deťom jasné, že sa niečo deje. To niečo bolo, samozrejme, formovanie budúcnosti Československa a až pri čítaní knihy Ako sa delil štát si uvedomíme, čoho sme boli svedkami a ako podobná publikácia na Slovensku chýbala.
Publicistické aktivity Róberta Kotiana sa oplatí dlhodobo sledovať. Relácie ako dejiny.sk alebo jeho súčasná literárna publicistika patria k tomu najzaujímavejšiemu v našich médiách a kniha Ako sa delil štát to len potvrdzuje. Celá sa venuje procesu delenia Československa, rokovaniam, ktoré mu predchádzali, názorom vedúcich aktérov, ktoré na začiatku neboli úplne konkrétne, skôr sa formovali na základe vývoja. Veľmi dobre sa číta, nie je to jednoliaty text ani nemá povahu akademickej štúdie. Má skôr podobu kaleidoskopu: z jednotlivých častí sa skladá celý obraz, kapitoly s výkladom udalostí striedajú rozhovory a autor prispieva aj osobnými komentármi alebo spomienkami. Text sprevádzajú kresby Fedora Vica a sú smutnosmiešnym zrkadlom svojej doby.
V texte sa viackrát objavuje otázka, v ktorom okamihu sa vlastne rozhodlo o delení spoločného štátu na dva a kto bol skutočným iniciátorom tohto návrhu? Odpoveď, ako počas čítania zistíme, nie je vôbec taká jednoduchá a ani jednotliví účastníci sa úplne nezhodujú v tom, kto a kedy začal brať rozdelenie štátu ako fakt. Prakticky v každej kapitole sa dozvedáme nielen množstvo detailov, zákulisných informácií ale aj širšieho spoločenského a politického kontextu. Neustále napríklad prekvapuje, ako rôznorodo sa dali interpretovať výroky alebo postoje jednotlivých aktérov a ku akým nedorozumeniam dochádzalo.
Významný prínos knihy je búranie mýtov súvisiacich s delením štátu a ústrednými predstaviteľmi tohto procesu, predovšetkým Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Zásadné je spochybnenie Vladimíra Mečiara ako „otca vlasti“ alebo „otca zakladateľa“. Mečiar pôsobil od začiatku rozporuplne, či už počas rokovaní alebo po nich. Zaujímali ho skôr tajné služby a spisy bývalej štátnej bezpečnosti ako funkčnosť rodiacich sa inštitúcií; jeho mediálne vyhlásenia v Česku a na Slovensku sa líšili a konanie sa nedalo interpretovať jednoznačne; v jadre potreboval vyriešiť len otázku, ako ostane pri moci. Okrem Vladimíra Mečiara sa, pravdaže, venuje Róbert Kotian aj ostatným aktérom, či už to bol Václav Klaus, vplyv Václava Havla, postoje Jána Čarnogurského, Miloša Zemana, spomienky Michala Kováča a ďalších.
Metóda písania Róberta Kotiana spočíva v preskúmaní toho istého javu z rôznych uhlov pohľadu: od svedectiev účastníkov rokovaní, cez prieskumy verejnej mienky, po analýzu dostupných dokumentov, mediálnych výstupov. Nemalý význam majú aj rozhovory s poprednými osobnosťami, ktoré zohrali svoju úlohu počas formálnych aj neformálnych stretnutí. Mimochodom, dočítame sa tu aj o Mečiarovej nechuti komunikovať s niektorými novinármi a táto črta charakterizuje odvtedy slovenských politikov so sklonom k autoritatívnemu štýlu vládnutia ako konštanta. Neskôr dôjde aj ku ďalším konštantám: korupcii a klientelizmu a posledná kapitola prepája minulosť s bezprostrednou prítomnosťou.
Ako sa delil štát je prvou knihou edície Pamäť, s ktorou prichádza vydavateľstvo Artis Omnis. Slová vydavateľa Ivana Harmana o rozhodnutí založiť túto edíciu sú tak výstižné, že by mohli pokojne tvoriť jej motto: „Dnešná generácia mladšia ako tridsať rokov má nárok nevedieť, lebo nezažila. Niektorí zo staršej generácie by možno aj radi zabudli. Táto kniha vznikla preto, aby sa vedelo a nezabúdalo“. A práve preto treba túto knihu čítať.
Róbert Kotian: Ako sa delil štát
Artis Omnis 2018
304 strán