História v zlatom strome poznania
Literárne weby predstavujú Pirkko Saisio ako ikonu queer literatúry. Preto je ešte sympatickejšie, že autorka odolala pokušeniu jedinej témy a teraz sa (po filmových scenároch či baletných libretách) v historickom románe ukazuje v novej podobe.

Historický oblúk, o ktorý sa Saisio postarala, je veľkolepý: od fanatického kazateľa Savanarolu cez Benátky, Viedeň, Krakov, cárske Rusko až po stalinistický láger na Soloveckých ostrovoch a povojnové Helsinky.

Občas sa na scéne objaví – okrem Savanarolu – aj iná reálna historická postava (Potemkin), potom sa opäť zjavia postavy vytvorené mimoriadnou fantáziou fínskej prozaičky, dozdobené jej rozprávačskou vášňou. Pre čitateľa je mimoriadnou rozkošou užívať si drobné detaily a minisituácie vložené do veľkých rodinných ság a tragických príbehov z ostatných európskych storočí.

Spojivom príbehov a vyrozprávaných osudov je jedinečný zlatý šperk, strom poznania dobra a zla, vyzdobený drahokamami. V každom období sa na chvíľu stratí, aby sa potom (väčšinou nenápadne) vynoril v ďalšom rozprávaní. Prepojenia nie sú povrchné – chvíľu treba po nich pozorne pátrať a objavovať ich v spleti nových postáv.

Kúsky zlata dráždia predstavivosť, ľudskú chamtivosť, ale aj sväté city, keď sa stanú súčasťou zázračnej ikony. Šperk je milostným nástrojom, záhadou, investíciou, dedičstvom aj spomienkou.

Emočne bohaté variácie lásky aj nenávisti
Fascinujúce je vnímať kulisy, v ktorých sa príbehy odohrávajú. Hoci je časť z nich priemerne rozhľadenému čitateľovi známa, Saisio sa postarala o skvelé vyrozprávanie náboženských, kultúrnych a politických procesov a súbojov.

Nejde o sterilnú kroniku, ale o emočne bohaté variácie na tému lásky a nenávisti. Nechýbajú rebeli a vydedenci, ľudia na okraji aj tí, ktorí sa na chvíľu zapletú s mocou, aby potom prišli o vplyv, slobodu či dokonca o život.

História jedného zlatého šperku dokumentuje, ako sa vždy v minulosti (a platí to aj pre budúcnosť) veľké veci udiali v dôsledku okolností, náhod, omylov a malých klamstiev či podvodov. Všetko veľké a historicky významné vidno až s odstupom, keď sa aktéri malých anekdot už prepadli do zabudnutia.

Rozmanité príbehy sa zbiehajú do poznania, ktoré v poslednej vete románu zanecháva Linda – Fínka zatvorená ako Lidija Morozovová v boľševickom lágri na Soloveckých ostrovoch. „Člověk, který nikdy nemusel žít jako někdo jiný, zemře, aniž pozná hloubku světa.“

Pirkko Saisio: Trýzeň

Preklad: Michal Švec

Host, 2024

Zobraziť diskusiu (0)