Nacizmus vs. súčasné Rusko

Nacisti verili, že boli majstrami manipulácie verejnej mienky, a nepochybne v tejto oblasti dosiahli významné úspechy. Rovnako vedeli, že sa proti nim formuje v oblasti informačnej vojny odpor a, ako sa ukázalo, neboli to práve zanedbateľné aktivity. Mimoriadne dôležitú úlohu v tom zohral Sefton Delmer, pôvodne novinár a neskôr popredný znalec fungovania šírenia dezinformácií počas 2. svetovej vojny. Jeho kampaň smerovala proti nacistickej elite a spôsobovala nemalé obavy. Podrobne o tom píše Peter Pomerantsev v knihe Ako vyhrať informačnú vojnu, pričom sa nevenuje len osudu Seftona Delmera, ale výborne prepája nacistickú propagandu s opisom techník využívaných v súčasnom putinovskom Rusku.

Pomerantsev má britsko-ruský pôvod a v prostredí ruských médií dostal zblízka možnosť pozorovať doslova výrobu informácií na objednávku vládnej moci. Nespája pritom nacizmus a režim Vladimira Putina v ideologickom zmysle, skôr vysvetľuje prístup propagandy, využívanie techník manipulujúcich s obyvateľstvom a tiež rôzne spôsoby prístupu väčšinovej verejnosti (aktívnej v hitlerovskom Nemecku, pasívnej v súčasnom Rusku). Dôležitou súčasťou knihy je aj otázka položená na začiatku: Dá sa s manipuláciou bojovať a obzvlášť vtedy, ak jej podľahnú naši blízki? Propaganda „ťaží z ľudských obáv, zraniteľnosti a tajných, často i násilných a krutých túžob a prekrúca ich v prospech síl, ktorým slúži. Overovanie faktov je bez šance“ (s. 17). Porozumenie traumám a túžbam umožňuje manipulátorom veľmi úspešne zneužívať ľudí náchylných rýchlo podľahnúť. V tomto zmysle pôsobil aj Sefton Delmer.

(Ne)účinnosť boja proti propagande

Delmer sa narodil v Berlíne austrálskym rodičom a ovládal výborne nemčinu rovnako ako angličtinu. Pôsobil ako novinár a už začiatkom 30. rokov 20. storočia sa dostal do blízkosti nacistickej elity, čo mu umožnilo aj stretnutie s Adolfom Hitlerom. Vplyvom svojej práce sa však dostal neskôr do nemilosti, odišiel z Nemecka do Británie, kde pracoval pre BBC a stal sa členom tímu tajnej služby, ktorý mal za úlohu psychologické operácie proti nacistom v oblasti médií, konkrétne v rozhlase prostredníctvom stanice Gustav Siegfried Eins. Cieľom bolo podporiť možný odpor zvnútra nemeckej spoločnosti poukazovaním na skazenosť politickej elity.

Pomerantsev píše veľmi zrozumiteľne a zasvätene, je vidieť, že téme venoval veľké množstvo času a výskumu. Významný prínos knihy spočíva v tom, že dáva návod, ako sa vyznať v na prvý dojem neprehľadnom svete dezinformácií. Ich tvorcovia majú systém a ten nám Pomerantsev postupne odhaľuje.

„Politickú propagandu tvoria zjavné kampane, všade okolo nás: volebná reklama, vojnové slogany, plagáty a transparenty.
Sociologická propaganda ide viac pod kožu, televízne seriály a filmy, umenie a literatúra, ktoré pomáhajú ľudí zapojiť do spoločných mýtov, ktoré držia spoločnosť pohromade. (...) Keď sa tieto mýty prijímajú bez rozmýšľania, nekriticky, môžu pôsobiť toxicky, a ktokoľvek by ich spochybnil, bol by vnímaný ako nepriateľ“ (s. 31 – 32).

Existuje ale aj určité nebezpečenstvo spočívajúce v boji proti propagande jej vlastnými zbraňami. Vedel to určite aj Delmer: v určitom okamihu už nemusí verejnosť vedieť rozlíšiť, čo je pravda a čo už informačná hmla. V situácii, keď presviedčanie faktami nezaberá, je potrebné vyjsť v ústrety kritickému publiku a prihovoriť sa mu jeho jazykom a vyvolať v ňom pocit spolupatričnosti. Vždy je však nutné vyhýbať sa klamstvám.

Ako vyhrať informačnú vojnu je dôležitá kniha a odporučiť ju môžeme úplne komukoľvek, komu nie je ľahostajný svet okolo. Dá sa čítať ako lekcia z histórie aj ako upozornenie na výzvy, ktorým čelíme a budeme čeliť naďalej, pretože sme a budeme účastníkmi prebiehajúcej informačnej vojny Ruska proti Západu. Varovanie pred tyranmi od Pomerantseva na koniec: „Póza obete je maskou, pod ktorou ubližujú druhým. Keď mocní tvrdia, že sú ponižovaní, hovoria, čo vlastne chcú spraviť vám“ (s. 67).

Peter Pomerantsev: Ako vyhrať informačnú vojnu

Preklad: Mária Mlynarčíková

N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)