V novembri sa dostal do kín film Amnestie a zároveň s ním máme k dispozícii rovnomennú knihu s podtitulom Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že kniha nie je len doplnkom ku filmu. Predstavuje samostatné dielo, informačne bohaté svedectvo o jave, o ktorom doteraz panujú rôzne mýty. Nejde pritom o jednoliate dielo: v ôsmich kapitolách sa striedajú viaceré žánre od niekoľkých autorov. Ani v jednom prípade sa nestráca dynamika, pretože, hoci sa stále píše o amnestiách, uhly pohľadu sú natoľko rôznorodé, že nám odkrývajú hlbšiu povahu nielen toho, čo amnestiám predchádzalo, ale aj čo nasledovalo ešte mesiace po ich udelení.

Po úvode od Maroša Hečka nasledujú eseje Fedora Blaščáka a Lenky Marečkovej. V oboch sa rozoberajú vážne témy: objasnenie konca vlády socialistickej vlády na čele s Gustávom Husákom, rokovania zástupcov demokratickej opozície, formovanie porevolučnej elity s Václavom Havlom, následné udelenie samotných amnestií a aj zlyhania, aké sa k nim viažu. Podobné témy sa vzťahujú aj na filmovú poviedku Maroša Hečka, sondu do života rôznych ľudí na konci 80tych rokov 20. storočia. Socializmus bol skrz-naskrz prehnitý systém s kolabujúcou ekonomikou a hlbokým morálnym úpadkom. V tomto svete trpeli nevinní, kradnutie sa kodifikovalo na bežný jav, donášanie a kolaborácia s režimom prinášali nepopierateľné výhody.

Pre väznených znamenal výkon trestu nielen obmedzenie na slobode, no aj nedôstojné podmienky, akým sa neskôr vzpriečili vzburou vo väznici v Leopoldove. O brutalite medzi väzňami v plnej sile vypovedá komiks Jozefa Danglára Gertliho. Obraz dokáže vyvolať silné emócie, o čom svedčia viaceré akčné a dramatické dvojstranové ilustrácie. Práve využitie rôznych žánrov robí knihu jedinečnou: prihovára sa rôznymi formami, no drží sa jednej línie, o skutočných udalostiach vypovedá aj umeleckými prostriedkami, napínavo a strhujúco.

Dôležitý je následne rozhovor Fedora Blaščáka s Romanom Kvasnicom, ktorý pôsobil v roku 1990 ako prokurátor a 2. januára toho roku bol povolaný do Leopoldova na hľadanie riešenia vo väznici ovládnutej väzňami. Pre čitateľov bude určité zaujímavé sledovať postupnosť vývoja nielen samotnej vzbury, jej konca, ale aj širší kontext súvisiaci s vtedajšími predstaviteľmi moci. Nasledujúca kapitola sa venuje spomienkam dvanástich osobností od undergroundu po politiku. Ešte pred dobovými dokumentmi, ktoré uzatvárajú knihu, tvoria siedmu kapitolu kriminologické štúdie a je naozaj dôležité čítať ich pozorne, pretože prostredníctvom dát uvádzajú na pravú mieru rôzne falošné predstavy o násilnej trestnej činnosti po amnestiách.

Pomerne rozšíreným mýtom je, že Václav Havel udelil amnestie aj vrahom. Hoci to nie je pravda, tento názor pretrváva naďalej a príležitostne sa dokonca objavuje aj ako faktický výrok, ktorý je považovaný za platný a neoveruje sa. Je to škoda, pretože sa tak vyvoláva predstava akoby Havel nerozlišoval medzi závažnosťou zločinov alebo, v horšom prípade, sa tak dokonca podsúva názor, že išlo o zámerný skutok. Ďalšou nesprávnou predstavou, no široko prijímanou, je, že prudký nárast kriminality v roku 1990 majú na svedomí práve amnestovaní. Analýzy v štúdiách ukazujú, v čom je táto predstava nesprávna a ak sa bude naďalej objavovať v médiách, tak po vydaní knihy Amnestie bude už len ťažko niekto obhajovať svoje pomýlené tvrdenia.

Osobitne je potrebné oceniť vizuálnu stránku knihy: dobové fotografie, dokumenty, zápisnice, správy, rozhodnutia podpísané prezidentom, to všetko tvorí jedinečnú atmosféru Amnestií. Doplnenie komiksom a zábermi z filmu robí z knihy veľmi príťažlivý artefakt a ako taká si zaslúži pozornosť širokej verejnosti. Je to svedectvo o dobe, ktorá nie je až taká vzdialená a rozhodne nepriniesla len víťazstvá, ale viacerým aj veľmi ťažkú životnú situáciu. Diskusie o amnestiách nie sú vôbec bežné a preto je naozaj chvályhodné, že máme k dispozícii knihu so zámerom pripomenúť tieto udalosti.

Slovart 2019

Kolektív autorov: Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou.

Zobraziť diskusiu (0)