Predohra

Prvým bonusom knihy je rozprávanie o tom, čo dramatickým dvanástim dňom predchádzalo. Revolúcia, ktorá sa stala rozhodujúcim momentom studenej vojny, mala svoju predohru. Začala už na sklonku vojny. Najprv maďarský regent Horthy tajne navrhol Stalinovi separátny mier medzi Maďarskom a Sovietmi. Regenta na čele štátu nahradil Szálasi, ktorý sa postaral o nevídaný teror.

Sovietska armáda uprostred Vianoc roku 1944 obkľúčila Budapešť. Ľudia najprv vítali Rusov ako osloboditeľov. Postupne sa však osloboditelia menili na násilníkov a zlodejov. Maďarské poníženie sa stupňovalo. Dokonca malo platiť Rusom vojnové reparácie, a tak sa rabovanie stalo oficiálnym.

Už vtedy s ruskými vojakmi dorazili „moskali“ – skupina komunistov narodených v Maďarsku. Prežili roky v sovietskom exile a teraz sa vracali domov s pocitom triumfu a s misiou naplniť Stalinove imperiálne ambície.

Po vojne maďarskí komunisti udržiavali zdanie demokracie, ale v roku 1948, tesne po Československu, ovládli štát a zlikvidovali opozíciu. Nastalo obdobie politických procesov, mučenia v celách AVO (maďarskej štátnej bezpečnosti) a vnútrostraníckych čistiek, keď sa autori represií na druhý deň ráno stávali ich novými obeťami.

Dôležitou súčasťou predohry bola Stalinova smrť, nástup Chruščova, ale aj americká neochota meniť východoeurópsky status quo. Okrem toho práve v čase maďarskej revolúcie sa svetová verejnosť intenzívne venovala konfliktu v Suezskom prieplave.

Dvanásť revolučných dní na prelome októbra a novembra 1956 prinieslo nevídané príbehy heroizmu aj krutosti. Pôvodne zakázaná študentská demonštrácia sa rýchlo zmenila na masový protest. Mnohí obyvatelia Budapešti chceli len vidieť, čo sa deje. Zrazu boli v uliciach desaťtisíce ľudí.

Lekcie sovietskeho a ruského imperializmu nekončia

Sebestyen vo svojej nesmierne užitočnej knihe postupne odkrýva jednotlivých aktérov – hrdinov, zbabelcov i zradcov. Dôsledne vykresľuje profily komunistických pohlavárov aj povstaleckých vodcov. Všíma si ich vizáž a potom načrtáva ich životopisy, pretože v nich sú skryté dôvody rozhodnosti alebo strachu. Pracuje s osobnými svedectvami aj archívmi. Kto sa začíta do prvého dňa revolúcie, neodíde od knihy skôr, ako nastane dvanásty deň.

Maďarská revolúcia bola šokujúco krutá. O krutosť sa zaslúžili sovietski vojaci aj povstalci, keď vešali príslušníkov tajnej polície a potom nivočili ich mŕtvoly zavesené dole hlavou na stĺpoch verejného osvetlenia. V niektorých momentoch sa povstanie menilo na plnohodnotnú vojnu.

Sovieti zohrali jedno zo svojich falošných predstavení. Kým maďarské vedenie balamutili náznakmi ústupu a prímeria, z východu sa k Budapešti presúvali obrovské armádne útvary pripravené revolúciu definitívne zlomiť. Maďari sa rozhodli narýchlo vystúpiť z Varšavskej zmluvy. Jednou z najväčších absurdít je príbeh hľadania jej textu.

Američania aj OSN vyťažení inými krízami len ťarbavo dospeli k odsúdeniu sovietskej invázie. Sovietsky komunistický imperializmus sa definitívne odkryl. V boľševickom svete niet miesta pre slobodu národov.

Poprava Imreho Nagya 16. júna 1958 revolúciu definitívne zhasla, Maďari sa o jeho obesení dozvedeli z krátkeho oznamu. János Kádár začal s budovaním tzv. gulášového maďarského socializmu. Všetci ďalší vo východnom bloku dostali názornú lekciu o tom, že každá rebélia bude nemilosrdne rozdrvená.

Po prečítaní príbehu maďarskej revolúcie je dnešná Orbánova politika voči Rusku ešte absurdnejšia. Ani Maďari sa z východu nedočkali slobody, ale násilia, krvi a smrti.

Niektorí rojčia o tom, že sovietsky imperializmus krachom komunizmu prestal existovať. Realisti veľmi dobre vedia, že dnes sa napája z iných zdrojov. Je rovnako nebezpečný a deštruktívny. Hádam sa aj Maďari napriek svojej tragickej opustenosti v strednej Európe zorientujú skôr, ako zahynú pod pásmi ruských tankov.

Victor Sebestyen: Dvanáct dnů

(Příběh maďarského povstání 1956)

Preklad: Pavel Pokorný

Maraton, 2024

Zobraziť diskusiu (0)