Ženy ako rozprávačky
Jennifer Saintová je spisovateľka, ktorá sa venuje gréckej mytológii rozprávanej z pohľadu ženských hrdiniek. V slovenčine jej zatiaľ vyšli dve knihy: Ariadna a Elektra, obidve vo vydavateľstve Tatran. Ponúkajú perspektívu odlišnú od mocenských bojov, vojen a násilia, hoci sa uvedené javy v jej románoch vyskytujú tiež. No netvoria centrálny bod príbehu, autorka sa sústreďuje skôr na vnútorné konflikty vyplývajúce z povahy sveta, v ktorom ženy žijú. Kráľovstvá ovládané ambicióznymi vládcami, nebesá plné do seba zahľadených bohov a bohýň vnucujú ženám očakávania od okolia, ktoré je potrebné naplniť.

„Môj svet sa viac nekrútil okolo nebojácnych hrdinov – rýchlo som zistila, že ich veľkolepé historky sú zväčša pretkané zamlčanou ženskou bolesťou.“ (s. 22)

Mýtus nepremožiteľnosti
Svoje miesto v tomto svete však má aj vzbura proti vrtochom tyranov, nech by boli aj otcami. Presne to je prípad Ariadny, dcéry krétskeho kráľa Minoa. Ten vyžaduje od Atén, aby mu posielali mladých ľudí ako potravu pre jeho beštiálneho syna Minotaura. Ten sa narodil ako netvor (pôvodne sa volal Asterios) a žije v labyrinte vystavanom architektom a vynálezcom Daidalom. Ariadnina matka Pasifae od Minotaurovho narodenia žije na hranici šialenstva a príčetnosti, preto nepredstavuje pre svoje deti vzor a deti sú odkázané viac-menej na seba. Ariadna má dvoch súrodencov: Faidru a Deukalióna. Druhý spomínaný sa v deji vyskytuje len okrajovo, no Faidra je druhou hlavnou rozprávačkou príbehu, niekedy dokonca dostáva viac priestoru ako sama Ariadna.

V prvej časti knihy sledujeme detstvo súrodencov až po okamih, keď na Krétu pripláva loď, na ktorej sa nachádza aj Teseus, syn aténskeho kráľa. Teseus za pomoci Ariadny, Faidry a Daidala zabije Minotaura, odpláva do Atén, Daidalos utečie so svojím synom Ikarom a začína sa ďalšia časť príbehu plného vášní, hľadania pevného miesta vo svete a zložitých medziľudských vzťahov.
Nám známy príbeh o Minotaurovi predstavuje len asi prvú štvrtinu knihy, preto je lepšie nesústrediť sa dopredu len na túto legendu. Faidru aj Ariadnu čakala budúcnosť a práve jej venuje autorka najviac priestoru.

„Pasifae, Semele, Medúza a teraz ďalších sto užialených matiek. Všetky do jednej sme znášali zlosť, žiadostivosť a chamtivosť namyslených mužov a platili sme za ne vlastnou bolesťou, ostrou a žiarivou ako čepeľ čerstvo nabrúsenej dýky.“ (s. 294)

Tradičná rola a revolta
Jennifer Saintová zručne zapracovala do svojej verzie príbehu božské aj ľudské postavy, určite tu však prevažujú práve ľudské vlastnosti, emócie a myšlienky. Autorka sa nespolieha na zásahy deus ex machina, za svoje chyby tu každý nesie zodpovednosť, duševné a fyzické muky nie sú až také ojedinelé. Vzťahy medzi Faidrou a Ariadnou sú plné napätia, ale aj súrodeneckej lásky, odlúčenie však dokáže vyvolávať pochybnosti. Aj vo vzťahu mužov a žien vidieť nerovnosti, predovšetkým v obraze mužov ako cestovateľov a dobrodruhov, zatiaľ čo ženy sú viazané na konkrétne miesto a ich rola je vopred definovaná. Revolta proti zaužívaným predstavám má tiež svoju cenu.

Román určite ocenia nadšenci antickej mytológie a jej moderného prerozprávania a tiež tí, ktorí vedia, že mýty sú previazané so súčasnosťou viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Jennifer Saintová: Ariadna
Preklad: Jana Pernišová
Tatran, 2023

Zobraziť diskusiu (0)