Nesmrteľné ženské hrdinky

Grécka mytológia je plná ženských postáv, božských aj ľudských, ktoré si zasluhujú pozornosť. Hoci ženy zohrávali dôležitú úlohu, predsa len boli predmetom vrtochov mužov alebo mužských božstiev. Britská spisovateľka Jennifer Saintová sa vo svojich románoch venuje prerozprávaniu známych bájí z pohľadu ženských postáv, ich túžbam, myšlienkam, osudom a postaveniu vo svete, kde rozhodovali dominantne muži. Vo vydavateľstve Tatran vyšli už obidve jej predchádzajúce diela Ariadna (2022) a Elektra (2023). Nateraz posledný slovenský preklad knihy Atalanta otvára viacero dôležitých pohľadov na grécku mytológiu.

Atalanta sa narodila do kráľovskej rodiny, ale keďže sa očakával príchod mužského potomka, padlo rozhodnutie nechať bábätko napospas osudu v prírode. Zozačiatku ju vychovávala medvedica, ale neskôr sa jej ujala bohyňa Artemis žijúca v lesoch so svojou suitou nýmf. Ako mladé dievča získa značné zručnosti v strieľaní z luku a nezvyčajnú fyzickú kondíciu. Postupne sa osamostatňuje a zisťuje, že existuje aj iný svet, nebezpečný aj príťažlivý. Artemis sa rozhodne vyslať ju s výpravou Iasona, ktorý sa vypraví na lodi Argo hľadať zlaté rúno. Argonauti, posádka mužov z elitných rodín, Atalantu prijímajú s odstupom, získa si však medzi nimi vlastné miesto, objavuje lásku a zažije množstvo dramatických udalostí.

Určite odporúčam prečítať si aj klasickú verziu príbehu, aby čitateľstvo videlo, ako krehko, ale aj epicky pristúpila autorka k jeho stvárneniu do románovej podoby.

Antickí bohovia a ľudia

Motív vzťahu medzi človekom a božstvom je v Atalante spracovaný citlivo a mnohých vrstvách. Hoci sú bohovia v antickej mytológii tradične vnímaní ako mocní a vo svojej nesmrteľnosti vzdialení, Saintová ich ukazuje ako bytosti, ktoré sú zároveň blízke i nevyspytateľné. Už od začiatku je vidieť, že Atalanta nie je len pasívnym objektom božskej vôle — jej vzťah k Artemide je komplexný a obojstranný. Artemis je pre Atalantu vzorom nezávislosti a sily, no zároveň ju obmedzuje, požaduje od nej absolútnu vernosť a popretie vlastných túžob. Tento vzťah odráža hlbší princíp antického sveta: človek môže dosiahnuť veľkosť, ale nikdy nesmie zabudnúť na svoje miesto voči božstvu. Akonáhle Atalanta začne rozvíjať vlastné ambície a túžby, jej spojenie s Artemis sa narúša. Bohovia v tomto príbehu nie sú spravodliví ani láskaví: sú stelesnením síl presahujúcich jednotlivca s jeho krátkym životom s vlastnými cieľmi, ktoré človek môže len do určitej miery pochopiť alebo kontrolovať.

Jedným z hlavných prínosov knihy je jej interpretácia postavenia žien v antickej mytológii. Saintová reflektuje, že ženy boli v tradičných verziách často buď obete, alebo dekoratívne figúry, ktorých životy boli určované činmi mužov a bohov. Atalanta je výnimočná tým, že si svoju cestu vynucuje sama: odmieta úlohu poslušnej dcéry, partnerky či matky. Napriek tomu je jej svet stále formovaný očakávaniami mužov a pravidlami, ktoré ženy obmedzujú. V Saintovej rozprávaní Atalanta nie je mužom v ženskom tele – jej sila a vytrvalosť sú zakorenené v empatii, rozvahe a odolnosti, nie v slepej agresii.

Láska a sloboda

Vzťahy medzi ženami a mužmi, ako ich Saintová v Atalante zobrazuje, sú napäté, plné protirečení a nevyhnutných konfliktov. Muži v príbehu často vnímajú Atalantu ako výzvu alebo trofej — jej slávny súboj o ruku, kde musí potenciálny nápadník v behu prekonať samotnú hrdinku, je toho jasným symbolom. Pôsobí tiež ako nezávislá hrdinka, ktorá sa odmieta podriadiť tradičným ženským úlohám. Bojuje, loví, súťaží a nepoddáva sa patriarchálnym pravidlám sveta, v ktorom žije.

Atalanta však svoju slobodu nechce obetovať ani za lásku, ani za bezpečie. Jej vzťahy s mužmi – najmä s Meleagrom – sú plné napätia najmä kvôli prísľubom, ktoré dala bohyni Artemis, a tiež pri úvahách, čo sa stane, keď sa misia naplní a Argonauti sa vrátia späť k svojim rodinám.

Atalanta od Jennifer Saintovej je príťažlivé dielo nielen preto, že rozpráva starý príbeh novým hlasom, ale najmä preto, že sa v ňom nachádzajú nadčasové otázky o slobode, identite a vzťahu k sile väčšej, než je samotný človek. Saintová prepája mytologický svet so súčasným čitateľským vnímaním a ukazuje, že hoci žijeme v odlišnom sociokultúrnom priestore, zápasy o slobodu a uznanie zostávajú rovnaké. Atalanta, ako ju vykreslila, je hrdinkou, ktorá vzdoruje nielen mužom, ale aj samotným bohom – a práve v tom spočíva jej nesmrteľná sila.

Jennifer Saintová: Atalanta

Preklad: Saskia Kastl

Tatran, 2024

Zobraziť diskusiu (0)