Vydanie románu Babylon neboli Nutnost násilí: Skryté dějiny revoluce oxfordských překladatelů prinieslo americkej autorke narodenej v Číne veľký úspech. Román získal prestížne ceny, vrátane Locus a Nebuly. Nebol to však prvý medzinárodný triumf Rebeccy F. Kuangovej. Ten zažila už o pár rokov skôr po vydaní trilógie o Makových vojnách. Každé jej dielo bolo doteraz síce umiestnené do rôznych prostredí, ale zároveň sa v každom venuje hneď niekoľkým vážnym témam. V Babylone, rovnako ako v iných jej románoch, sú v centre pozornosti predovšetkým mladí ľudia, kým sa však dostaneme k postavám, bude potrebné ešte aspoň v skratke vysvetliť fungovanie alternatívneho sveta 19. storočia, ktorý Kuangová vytvorila.

Mágia z devätnásteho storočia

Oxford patrí medzi významné centrá vzdelania už storočia, študovala v ňom napokon aj samotná autorka, a umiestnenie veľkej časti deja práve do tohto mesta naznačuje, že v epicentre diania budú vedomosti. Je to pravda, dokonca ide o veľmi špecifické vedomosti zamerané na lingvistiku a prekladateľstvo. V Oxforde sídli najprestížnejšia inštitúcia vo veži zvanej Babylon a jej obyvateľmi sú práve prekladatelia. Ich cieľom nie je len sprostredkovať bohatstvo informácií z cudzích jazykov, ale aplikovať magické princípy vyplývajúce z napätia, ktoré vzniká medzi slovami toho istého významu v rôznych jazykoch. Slová sa zapisujú na strieborné zliatky a tie nachádzajú rôzne využitie: akademické, komerčné pre bežných ľudí, zároveň užitočné pre priemysel alebo aj vojenské. Podstatné však je, že zo všetkého profitujú najviac Briti.

Hlavnou postavou je čínsky chlapec, ktorého z Kantonu zachráni pred smrťou oxfordský profesor. A pomenuje ho Robin Swift. Ujme sa jeho výchovy a zároveň ho pripravuje na mimoriadne náročné prijímacie pohovory na univerzitu. Tie sa podaria a Robin sa stane študentom prekladateľstva. Zoznámi sa so svojimi novými spolužiačkami a spolužiakom a štvorica sa postupne oboznamuje nielen s ohromným potenciálom informácií, ale aj s výrobou strieborných zliatkov. Okrem eufórie zo štúdia a vyčerpania zo všetkých zadaných úloh, ktoré je potrebné rýchlo a kvalitne plniť, sa objavuje čoskoro niekoľko znepokojujúcich otázok: Odkiaľ sa vlastne berie striebro? Čo sa stane s neúspešnými študentmi? Prečo sa nikdy nespomína využitie zliatkov pre dobro iných národov okrem britského? Zásadná zmena nastane, keď sa členovia štvorice stanú svedkami konfliktu, z ktorého by mohla povstať vojna proti Číne, ale viac už z deja nebudeme prezrádzať.

Jazyk je nástrojom moci

Babylon je originálny svojím poňatím fantastického ozvláštnenia. Mágia vychádzajúca z použitia jazyka, resp. prekladania medzi jazykmi je originálna myšlienka a vo fiktívnom svete prvej polovice 19. storočia pôsobí úplne prirodzene (dokonca tak, že existujú aj údržbári venujúci sa oprave menej funkčných zliatkov). Magický princíp sa zároveň prejavuje aj na úrovni moci: jazyk je nástrojom ovládania druhých, preklad možnou manipuláciou a v využívanie jazyka nátlakovým spôsobom nachádzame aj v jadre samotného kolonializmu. Tam, kde má jedna strana veľké množstvo výhod, druhá stagnuje alebo priamo živorí. Ambivalentnosť tejto situácie stelesňuje Robin.

Robinovo detstvo ostalo predovšetkým v spomienkach na mamu, mladosť už strávil v Anglicku a väčšinu života požíval benefity z prináležitosti k najvyššej spoločenskej vrstve. Lenže privilégiá v jeho prípade sú akoby len zapožičané – postupne zisťuje, že sa od neho očakáva služba britskému impériu a niektoré pridelené úlohy budú mimoriadne morálne sporné. Rovnako aj ďalšie postavy postupne vidia, že univerzita vôbec nemusí pôsobiť len ako chrám vedomostí, ale tiež ako mechanizmus reprodukujúci nerovnosť.

Rozsiahly román preverujúci postavy

Babylon je tematicky bohatý román, ale predsa len jeden z najzaujímavejších aspektov je práve vývoj postáv. Realita rôznych spoločenských problémov si nájde cestu aj do naoko izolovaného akademického sveta a hlavné postavy budú vystavené dôležitým etickým a morálnym otázkam so závažným dopadom, hovorí o tom koniec koncov aj podnadpis románu. Hlavní hrdinovia pôsobia veľmi komplexne a aj vzťahy medzi nimi sa postupne preplietajú do značnej zložitosti, čo len umocnia krízy, ktoré pre nich autorka vymyslela.

Prvá polovica knihy plynie o dosť pomalším tempom ako druhá (občas sa môžete pristihnúť pri pomyslení, že by textu mohlo byť menej), no o to viac sa dajú vychutnávať lingvistické polemiky. Originálnym doplnkom sú aj časté poznámky pod čiarou, čo pripomína odborné žánre a vyvoláva to realistický dojem z textu. Babylon je určite veľmi pôsobivý román ukazujúci, že žáner fantasy nie je ani zďaleka vyčerpaný a mladé autorstvá po celom svete pripravujú pre svoje publiká pozoruhodné literárne aj myšlienkové svety. Oplatí sa dať im príležitosť.

Rebecca F. Kuangová: Babylon neboli Nutnost násilí. Skryté dějiny revoluce oxfordských překladatelů

Preklad: Daniela Orlando

Host, 2024

Zobraziť diskusiu (0)