Gibson odmietal zaužívané spôsoby písania aj uvažovania a v čase vydania Neuromanta musela táto kniha pôsobiť ako vizionárske dielo. Svedčia o tom aj ohlasy čitateľov a kritikov. Hneď po vydaní v roku 1984 získala kniha prestížne ceny Hugo, Nebula aj Cenu Philipa K. Dicka. Postupne vznikla tzv. trilógia Sprawlu, okrem Neuromanta do nej patria veľmi voľne nadväzujúce romány Count Zero (1986) a Mona Lisa Overdrive (1988). Gibson patril medzi pionierov žánru kyberpunk, čo sa potvrdilo aj v zbierke poviedok Burning Chrome (1986). Neskôr spolupracoval s ďalším kanonickým autorom kyberpunku Bruceom Sterlingom (patrí mu hneď prvé poďakovanie na konci Neuromanta) a výsledkom spolupráce bol román The Difference Engine (1990). Z neskoršej tvorby spomeňme napr. román Pattern Recognition (2003), pričom všetky uvedené knihy sú dostupné v českom preklade. V roku 2020 vyšla jeho posledná kniha Agency s príbehom z alternatívnej histórie, kde voľby vyhrala Hillary Clintonová. Viacero románov tvorí voľne prepojené trilógie, pričom Gibson sa postupne prepracoval od žánrovej fantastiky ku koncepčným dielam zameraným až na sociologickú reflexiu postindustriálnej (alebo postmodernej) spoločnosti.

V základnej dejovej línii románu Neuromant je digitálny kovboj menom Case kontaktovaný trochu tajomným mužom menom Armitage prostredníctvom špeciálne upravenej ženy Molly, znalkyne rôznych foriem boja. Spolu sa zapoja do aktivít proti umelej inteligencii s názvom Wintermute a postupne sa presúvajú zo špinavých ulíc ohromnej aglomerácie na orbitálnu dráhu, kde sídli jedna z najvýznamnejších rodín a korporácií ľudstva Tessier-Ashpool. V stávke sú postupne životy všetkých postáv, a to nielen v dôsledku užívania množstva drog. Okrem toho sú v románe viaceré vedľajšie epizódy, buď akčné, alebo zamerané na vykreslenie atmosféry sveta plného technológií, mafie, drog, špinavých ulíc a luxusných hotelov.

Pre Neuromanta je typická špecifická literárna estetika. Už legendárna úvodná veta predvída nezvyčajné využitie jazykových prostriedkov: „Obloha nad prístavom pripomínala zrnenie starého televízora.“ (Originálne znenie: „The sky above the port was the color of television, tuned to a dead channel.“) Gibson tu spopularizoval neologizmy ako kyberpriestor, matrix, technológie spájal s metaforami, napr. to, čo sa nazýva v súčasnosti firewall, on nazýval Ľad, hackerov symbolizovali kovboji, vírus neváhal nazvať žihadlo. Aj samotný názov Neuromant je vynikajúcim príkladom inovatívneho lingvistického postupu. Takto ho opisuje jedna z postáv románu: „Máš v tom neuro ako nervy, romantiku aj nekromanciu ako vyvolávanie mŕtvych.“

Gibsonova štylistika kladie na čitateľa určité nároky. Úsečné vety, niekedy bez zjavnej nadväznosti na seba, klipovité striedanie scén, strohosť alebo delirické striedanie obrazov, to všetko sa neobjavilo len tak náhodou. Gibson bol už od mladosti zásadne ovplyvnený tvorbou Williama S. Burroughsa, ktorý bohato využíval metódu strihu, keď k sebe prikladal rôzne vety, ktoré nie vždy súviseli a vytvárali tak text občas pripomínajúci prúd vedomia, inokedy atakujúci zaužívané formy písania. To, čo môže čitateľ chápať ako literárny chaos, sa dá interpretovať aj ako pokus autora otvoriť brány vnímania prostredníctvom experimentov s textom, vyrušiť zabehané vzorce a ukázať, že z neporiadku zo a zmätku povstáva skrytý význam, ktorý sa objaví, ak sa ponoríme dostatočne hlboko. Ďalšia interpretácia môže súvisieť s tým, že postavy hojne užívajú drogy a ich vnímanie sveta je sčasti roztrieštené alebo nesúvislé, preto je aj text odrazom týchto stavov.

Stojí za zmienku uviesť, ako Neuromanta vnímal sám jeho autor. V rozhovore s Timothym Learym v knihe Chaos a kyberkultura (DharmaGaia, 1997) uvádza, že román hovorí o súčasnosti, nie o budúcnosti: „Je to způsob, jakým jsem se vyrovnával s úzkostí a hrůzou, kterou ve mně vyvolal svět, v němž žijeme.“ Budúcnosť bude podľa neho oveľa temnejšia, ako je prezentovaná v knihe. My v tej budúcnosti žijeme, a preto má opätovné čítanie zvláštnu atmosféru, zvádza k porovnávaniu fikcie a reality. Určite aj prvé čítanie bude pozoruhodné, keďže nová generácia čitateľov fantastiky môže byť veľmi zvedavá a snáď si bude klásť otázky o povahe kyberpunku a jeho základnom diele.

William Gibson: Neuromant

Preklad: Patrick Frank

Slovart, 2021

272 strán

Zobraziť diskusiu (0)