Návraty

Resocializačný proces je náročný. O svojich skúsenostiach by vedeli rozprávať tisícky väzňov alebo psychicky chorých, ktorí sa o odvážny návrat do spoločnosti pokúsili. Kriminálnik má situáciu o to ťažšiu, že je navždy poznamenaný protizákonným priestupkom voči vlastnému sociálnemu prostrediu. Je prirodzené, že takýto jedinec zažíva komplikácie pri opätovnej vôli nadviazať na pracovnú kariéru. Rovnaké problémy prichádzajú po pokusoch skontaktovať vlastnú rodinu. Tá často na svojich problematických príbuzných zanevrie a snažia sa ich vypustiť z hlavy aj zo života. V horšom prípade je práve zločinecké správanie spoločným znakom partnerov. Tak či onak, väzeň sa po návrate dostáva na okraj. Existuje niekoľko možností, ako sa takýto človek dokáže vysporiadať s vlastným osudom. Niektorí v sebe objavia vinu a skutky oľutujú, iní časom rezignovane skĺznu na pochybné chodníčky znova.

Hlavná protagonistka románu Helena sa vracia z výkonu trestu. Vrodená intuícia ju vyháňa do Prahy, kde je väčšia pravdepodobnosť splynutia s davom. Kontaktnou osobou je kurátorka Soňa, ktorú podozrieva z naivnej empatie. Vo väzení objavila Helena nový zmysel ľudských potrieb, preto jej pripadá vírivka v bizarnom panelákovom byte ako absurdný zázrak z inej dimenzie. Niekto túži po slobode a plnohodnotnom živote, iný si za nadbytočné peniaze sprostredkuje relaxačnú vaňu. Zhodou náhod sa práve ona stane dočasnou majiteľkou bytu s neprimeraným kúpeľňovým doplnkom.

Dve tváre dôvery

Nové prostredie medziľudských vzťahov učí Helenu o predsudkoch. Vďaka obnovenej vôli nadviazať intímne a priateľské vzťahy v sebe objavuje existenčnú podstatu. Pomalými krokmi rekonštruuje ideálnejšiu podobu každodennosti médiom práce a vzťahov. Intenzita dôvery nie je budovaná len smerom k okoliu, ale práve znovuobjavené okolie je konfrontované so zvláštnosťou a záhadnosťou samotnej Heleny. Váha ľudí je určovaná mierou autentickosti, akou k bývalej trestankyni pristupujú. Napriek deformovanej minulosti aj ona usiluje o vyžarovanie prirodzenosti, a to sa ukáže ako správny prístup k resocializácii.

Sexuálne inštinkty sa prejavujú ako vzácny artefakt voľnosti a súkromia. Sprístupnenie intímnej zóny vytvára platformu pre nový spôsob psychologickej manipulácie. Helena telesne priťahuje pochybné indivíduá, ktoré cez erotiku nedokáže osobnostne odhaliť a zdanlivo sa opäť podvedome začína cykliť v neslávne známych štruktúrach. Bojí sa, že sa pred svetom odhalí v svetle svojich nedostatkov.

Včera musí z kalendára preč!

„Magistra navrhla, ať zkusí nanečisto napsat dceři dopis, ve kterém jí všechno vysvětlí. Helena během půlroku napsala dopisy tři, všechny byli špatné, nikdy se jí nepovedlo vystihnout přesně, co chtěla.” (s. 53)

Najväčším problémom je, prirodzene, minulosť. Každý pohľad späť vracia Helenu o krok bližšie k väzenskej cele, ako k vrcholu všetkých privátnych tragédií. Surovosť včerajškov zanechala stopy v živých svedkoch. Ich charakterová pestrosť vytvára radikálne otázky a vyťahuje “strašiakov z tmy”.

Dôležitou vlastnosťou knihy Vířivka od Lucie Konečnej, je schopnosť empatického odhaľovania deformovaného osudu. Helena je viac žena v stredných rokoch ako väzenkyňa, viac mama ako samotárka, napriek všetkému ale musí usilovať o nový začiatok. Bez neho to ďalej nepôjde.

Zobraziť diskusiu (0)