Pružnosť a pevnosť vnútorného sveta
Svet v neustále sa hromadiacich krízach prináša obrovské napätie a stres, a zbaviť sa ich nemusí byť vôbec jednoduché, ak sa to vôbec dá. Literatúra má aj tú vlastnosť, že môže poslúžiť ako forma terapie, a to nielen pre autorov, ale aj pre čitateľov. Ponoriť sa do myšlienok iných postáv dokáže priniesť úľavu, osviežiť a ukázať odlišnú perspektívu. V tomto zmysle sa zdá, že nová kniha Juraja Kováčika Bod zlomu ponúka práve tento typ zážitku. Autorovi ukazuje spôsoby vyrovnávania sa s okolitým dianím a čitateľom predkladá reflexie, k akým by možno sami dospeli, ak by tiež písali. Lenže písanie nie je vôbec jednoduché. Vystihnúť správne vety z víru slov, ktorý neustále prúdi okolo, vie byť pomerne náročné, obzvlášť, ak majú priniesť očakávaný účinok.

Aj vzhľadom na to sú jednotlivé texty pomerne stručné a väčšinou sa končia tak, aby sme vo vlastnej predstavivosti pokračovali ďalej a vetvili scenáre ďalšieho vývoja. Pevný svet, v akom žijú postavy, sa zbavuje svojej štruktúry a ohýba sa do nečakaných tvarov, až hrozí, že praskne. Či k tomu dôjde, prípadne za akých podmienok, nemajú hrdinovia úplne pod svojou kontrolou, hoci by veľmi chceli. Ich vnútorný svet je príliš komplikovaný, aby sa s ním vedeli priamočiaro vyrovnať.

Medzi poviedkou a esejou
Už v predchádzajúcich knihách Juraj Kováčik ukázal svoje literárne nadanie: jeho texty kladú otázky spojené s hlbokým vnútorným prežívaním a zároveň vnímaním svojho života ako súčasťou väčšieho celku. Môže to byť komunita, ale aj prúd času, tvorenie vlastnej histórie, nezachytiteľná komplexnosť sveta. A to všetko vo veľmi pokojnom literárnom tempe. Presvedčiť sme sa o tom mohli v knihách V panoramatickom kine (Slovart, 2018), Všetky jeho svety (Slovart, 2019) a Tri tornáda (Slovart, 2021).

V Bode zlomu sa nachádza pomerne veľa krátkych literárnych útvarov, poviedok s prvkami eseje alebo čistých poviedok, vnútorných monológov, prípadne fragmentov textu s cieľom zachytiť veľmi konkrétny okamih spojený so špecifickým pocitom. Každý text má názov filmu alebo piesne, no nie je s ním nevyhnutne významovo spojený. Postavy sa niekedy ocitajú vo zvláštnych situáciách, stretávajú ich nečakané okolnosti, prehodnocujú svoje vzťahy, vedú samy so sebou dialóg o kvalite vlastného života. Hoci príbehy medzi sebou dejovo nesúvisia, zdá sa, akoby predsa len tvorili súčasť väčšieho literárneho útvaru. Kniha je určená skôr priaznivcom pomalého čítania, každému, komu vyhovuje viac reflexií ako deja.

Na získanie konkrétnej predstavy si môžete na medziknihami prečítať poviedku Zväčšenina.

Juraj Kováčik: Bod zlomu
Slovart, 2023
168 strán

Zobraziť diskusiu (0)