Zvýšiť hlas a zdvihnúť hlavu

V jednom z rozhovorov autorka svoju motiváciu vysvetlila: „Je dôležité zvýšiť hlas, zdvihnúť hlavu a povedať veci, o ktorých sa nehovorí.“ Na inom mieste – v závere svojej prózy – píše veľmi osobne o zachraňujúcej úlohe písania.

„Můžu se sžít s bolestí, kterou je pro mě minulost, a s bolestí, kterou je pro mě přítomnost, můžu se pokusit předstírat smích a občas se doopravdy od srdce zasmát, nebo se můžu zabít. Nezabiji se.“

Antonella zažíva v príbehu svojho nenaplneného materstva neskutočnú koncentráciu bolesti (vnútornej i fyzickej), neistoty a strachu.

Po dvoch dávnejších potratoch (ambiciózna spisovateľka si nemohla dovoliť luxus materstva) idú s partnerom do umelého oplodnenia. Odhodlanie počať prináša so sebou prívaly liekov, injekcií, nepríjemných procedúr a nekonečného testovania.

Vie, že pomerne často sú výsledkom dvojčatá. Tie by nezvládla. Práve dokončila novú knihu. Teší sa z nominácie na literárnu cenu Strega a chystá sa v réžii vydavateľstva na desiatky prezentácií po celej krajine. Po ultrazvukovom vyšetrení šokovaná takmer vybuchne. Nosí v sebe trojičky. Vraj také čosi lekári ešte nevideli.

Túžby v konflikte

Tehotenstvo je extrémne rizikové. Je potrebná tzv. redukcia, zvyšné dvojičky by to mohli ako-tak prežiť a narodiť sa. Nakoniec to nezvládnu, zabíja ich príliš veľký príval materskej krvi a živín. Antonella v jednej fáze komplikácií bojuje o život, ktorý z jej tela takmer úplne odíde v prúdoch krvi.

Všetko je tu trýznivé: neistý a chvíľami nespoľahlivý partner, pocit previnenia a myšlienka na zaslúžený trest, necitlivé sestričky a arogantní lekári, vrodená neschopnosť zdieľať sa s najbližšími a priateľmi, ktorí sa o všetkom dozvedeli až v kritickej chvíli. Konflikt medzi tým, čo sa patrí a čo sa naozaj deje. Veci, o ktorých sa nehovorí.

Do toho práve štartuje covidová pandémia. Antonella porušuje zákazy, keď odchádza za priateľmi. V začiatkoch po umelom oplodnení si mýli tehotenské testy s covidovými. Sedí v čakárňach s rúškom na tvári a po zákrokoch má problém nájsť funkčný hotel. V ohrození je ona, jej tri nenarodené dcéry a vlastne i celý svet.

Lattanzi sa vo svojom intímnom rozprávaní konfrontuje s mnohými vážnymi témami. V ktorom bode sa sebarealizácia stáva ozajstným naplnením? Prečo aj vo vzťahoch hráme falošné hry? A existuje naozaj systém previnení a trestov, morálne zlého egoizmu a následného postihu?

Próza je okrem iného aj príbehom spisovateľskej posadnutosti, pri ktorej si knihy podmaňujú svojich autorov. Antonella Lattanzi preskočila priepasť medzi fikciou a svojím životom odvážnym až šialeným spôsobom.

Antonella Lattanzi: Věci, o kterých se nemluví

Preklad: Helena Lergetporer

Vyšehrad, 2025

Zobraziť diskusiu (0)