Ján Blažovský
20.6.2019

Bratislavská bohéma

Literatúra často nie je ani zďaleka len výpoveďou jedného človeka. Knihy sú svedectvom celých komunít, jedinečných zoskupení ľudí žijúcich v danom čase v približne rovnakom priestore a ich neopakovateľné osudy spojené s geniom loci vytvoria dielo významnej hodnoty. Ním nepochybne je aj Bratislavská bohéma od Štefana Žáryho, veľkolepá výpravná kniha, klenot pre každého nadšenca slovenskej literatúry.

Bratislavská bohéma patrí medzi tie diela, ktoré asi čitateľ nebude čítať lineárne, stranu za stranou od začiatku do konca. Zvádza skôr k listovaniu, prečítaniu niektorých kapitol, potom zas iných a viaceré pasáže sa oplatí čítať opakovane, pretože použitý jazyk sa vyznačuje takou variabilitou a farebnosťou, že pôsobí ako delikatesa pre myšlienky. Pulz sveta svojho aj svojich priateľov spísal Štefan Žáry do troch kníh na konci 70tych a v 80tych rokoch 20. storočia, z ktorých sa napokon Bratislavská bohéma skladá. Píše sa rok 1938, mladý študent zanietený pre literatúru a kaviarensky život vstupuje do bratislavského diania in medias res. Pôsobenie v literárnych komunitách a návštevy viech nazbierali dosť podkladov pre špecifický útvar „spomienkovej eseje“, ako uvádza Monika Kapráliková. Štefan Žáry (1918 – 2007) prežil život bohatý na udalosti, ľudí aj tvorbu, na vývoj slovenskej literatúry mal výrazný vplyv ako básnik, autor kníh pre deti, prozaik, no zároveň aj prekladal poéziu napr. z francúzskej, španielskej a talianskej jazykovej oblasti.

Je obrovský rozdiel čítať o spisovateľoch cez spomienky ich súčasníka oproti napr. encyklopedickým heslám alebo odborným článkom. Zdrojom Žáryho esejí boli spoločné zážitky s autormi, spisovateľmi a výtvarníkmi, členmi rôznych spolkov. Nevyhýba sa ani emóciám, humorným situáciám alebo historkám, z ktorých sa pokojne mohli zrodiť mestské legendy. Prvou knihou Bratislavskej bohémy je Snímanie masiek, nájdeme tu portréty jeho súčasníkov, ktoré môžeme vnímať aj ako mapu určitého kultúrneho okruhu konca 30tych a začiatku 40tych rokov 20. storočia. Hýbe sa v priestore ateliérov, kaviarní a krčiem, píše zanietene, spomienky prekrýva s úryvkami tvorby a čítanie tak robí príťažlivým. Určitá nostalgia pri čítaní vyplýva z uvedomenia si, že ide o nenávratne zaniknutý svet.

Inak tomu nie je ani v ďalších dvoch knihách v Bratislavskej bohéme. V Zlatoústych rozprávačoch opisuje príbehy Ľ. Ondrejova, J. Alexyho a E. Bohúňa, tretia časť nazvaná Rande s básnikmi sa zas výnimočným tvorcom, napr. L. Novomeskému, J. Smrekovi, J. Kostrovi a ďalším. Výnimočnosť Bratislavskej bohémy spočíva aj Žáryho jazyku, predovšetkým v jeho nevyčerpateľnej slovnej zásobe. Neskutočne rozmanité slovné spojenia, dynamika textu, dialógy a vety takmer na hrane prúdu vedomia, to všetko vytvára veľmi silný čitateľský zážitok. Publikáciu sprevádza aj bohatá obrazová príloha zobrazujúca Žáryho v rôznych obdobiach života, s rodinou, priateľmi alebo pracovne. Je zrejmé, že nejde o knihu na jednoliate čítanie, skôr na postupné dávkovanie, no odmena nás čaká veľká.