Britská literárna cena pre ženské autorky 2020
Tohtoročnú prestížnu britskú literárnu cenu pre ženské autorky získala Írka Maggie O´Farrellová za román Hamnet. Víťazku vyhlásili 9. septembra na slávnostnom odovzdávaní tejto významnej literármej ceny, ktorú udeľujú každoročne už od roku 1996.
Cenu v hodnote 30-tisíc libier vyplácajú víťazke spolu s bronzovou soškou Bessie, ktorej autorkou je sochárka Grizel Niven.
Víťazná kniha, historický román Hamnet, si tohtoročnú cenu naozaj zaslúžila. Napísať dobrú historickú prózu je vždy riskantné, ide v nej totiž o známe postavy z minulosti. Uchopiť udalosť správne alebo pravdivo? Ako vdýchnuť starú dušu novému? V beletrii sa to zvyčajne deje dvoma spôsobmi. Buď metódou Waltra Scotta, ktorá sa zakladala na vonkajších efektoch – kostýmoch, architektúre, prípadne na dobovej dikcii. Druhá metóda – modernistické prenikanie do podvedomia hlavného hrdinu ‒ sa začala objavovať v literatúre až v polovici minulého storočia, keď Marguerite Yourcenarová napísala v roku 1951 Hadriánove pamäti.
Maggie O´Farrellová, tohtoročná víťazka, si zvolila vlastnú originálnu cestu. Historické obdobie nevykresľuje faktami, ale skôr dobovými náladami a prírodou, používa lyrizujúci prítomný čas, vyhýba sa anachronizmom a napodobňovaniu alžbetínskej éry. Nezaoberá sa priamo známou historickou postavou Williama Shakespeara, dokonca ho nikde vo svojej knihe ani menom nespomenie, a keď, tak iba ako učiteľa latinčiny, syna, snúbenca, manžela a otca. Jeho manželku Annu Hathawayovú autorka pomenovala Agnes, menom, ktoré uvádza vo svojom testamente Hathawayovej otec.
11. augusta 1596 pochovali jedno z dvojičiek ‒ jedenásťročného Shakespearovho syna Hamneta. História toho o jeho krátkom živote neprezrádza veľa. Nezachovali sa o ňom listy ani denníkové zápisky, jeho otec nezvečnil podobizeň jediného syna ani vo veršoch. Len v niekoľkých jeho hrách nájdeme lamentácie trúchliacich otcov, kde-tu sa vyskytnú postavy dvojičiek a tragédiu Hamlet, ktorá nemá okrem podoby mena s jeho synom nič spoločné, autorka v tomto románe ani raz nespomenie.
A o čom teda Hamnet je? Hneď na začiatku románu je jasné, že tentoraz to bude o trúchlení a ľudskom žiali. Ako ho prežívame, ako naň reagujeme, za čo ním platíme. Každého život má nejaké jadro, z ktorého vyrastá všetko ostatné. V románe Hamnet je to volanie umierajúceho chlapca na matku, ktoré však ostáva bez odpovede. Dom i dvor je prázdny, matka Agnes/Anna Hathawayová je ďaleko pri svojich včelách, zúfalé volanie dieťaťa nepočuje a domov sa vráti už neskoro. Tento moment životnej absencie sa stane jadrom Agnesinho ďalšieho života a až do smrti sa ho nikdy nezbaví. Pasáže, kde brilantne vykreslí detskú paniku, blúznenie a blúdenie na schodoch domu spolu s protikladom pokojného bzukotu včiel a solitérnej práce včelárky, sú veľmi pôsobivé. Prvá časť románu má krátke, kondenzované kapitoly a zahŕňajú len pár dní pred Hamnetovou smrťou. Sú pamalšie a špecifické v pocitoch a časových momentoch. Druhá časť strieda obrazy života z Agnesinej a Williamovej mladosti, hoci jeho meno na rozdiel od ostatných členov rodiny sa nespomenie. O´Farrellová sa hrá s časom a rytmickým striedaním obrazov z minulosti svojich hrdinov.
Autorka ponúka čitateľovi portrét života v Anglicku v 16. storočí na prahu prichádzajúceho moru. Nikto z miestnych vo Warwickshire ešte nevie, ale mor už vošiel do Shakespearovej domácnosti a napadol jeho dvojičky Judith a Hamneta. Judith prežije, ale Hamnet nie. V druhej, veľmi energickej časti románu čitateľ opúšťa Shakespearovu rodinu v Stratforde a dostáva sa k Stredozemnému moru. Tu prichádzame k časti o epidemiológii 16. storočia v Európe. Obchodovanie, námorné cesty a stretávanie sa ľudí pomáhajú šíreniu zhubnej choroby. Benátsky sklár, opička v Alexandrii alebo plavčík z ostrova Man, všetci tu zohrávajú svoju nepatrnú úlohu v reťazci epidémie, keď blška napadnutá smrtiacim vírusom, skáče z jedného tela na druhé. Je to vynikajúci, hoci hororózny obraz toho, čo sa má stať o štyristo rokov neskôr. O´Farrellová sa ladne pohybuje v čase a priestore. Stredobodom jej románu nie je tragédia smrti dieťaťa, ale skôr jej vplyv na rodičov. Hlavnou hrdinkou románu je Agnes a jej príbeh. Príbeh schopnej, praktickej, intuitívnej ženy, ktorá sa vydala za talentovaného tvorivého muža. Je včelárkou, sokoliarkou, bylinkárkou. Je tichým stredobodom celého Stratfordu, akoby bola mytologickou postavou. Rozumie zvieratám, deťom, rastlinám a ľuďom.
Historickou fikciou sa autorka Maggie O´Farrellová zaoberala už v románe The Vanishing Act of Esme Lennox z roku 2006. Je autorkou ôsmich románov a v roku 2017 jej vyšiel memoár I Am, I Am, I Am.
Maggie O´Farrellová: Hamnet – A Novel of the Plague
Vydal Alfred A. Knopf v roku 2020.