Na rovinu priznávam farbu. Írska literatúra bola pre mňa ešte donedávna jedna veľká neznáma. Po skvelom Utajenom svedectve Sebastiana Barryho, je Brooklyn Colma Tóibína len druhým zástupcom Írska v mojej knižnici. Musím však povedať, že som opäť príjemne prekvapený, pretože sa znovu jedná o naozaj brilantnú prácu s textom. Ústredný motív je v Brooklyne až úsmevne jednoduchý. Autor rozpráva príbeh Eilis Laceyovej, mladej ženy z írskeho mestečka, žijúcej v neistých časoch, ktoré nastali po druhej svetovej vojne. V dobe, kedy budúcnosť Írska nevyzerala ani trochu optimisticky. Keď sa jej naskytne možnosť vycestovať za prácou do Ameriky, nastáva v jej živote prvá zásadná voľba medzi existenciou v malom Írsku a veľkým americkým svetom. V Spojených štátoch Eilis nachádza dobré zamestnanie, je konfrontovaná s odlišnými životnými prístupmi a objavuje aj lásku. Po čase však opäť stojí pred náročnou voľbou medzi novým a starým domovom. Tentoraz sa však musí rozhodnúť navždy. Colm Tóibín je skutočný elegán ako vystrihnutý zo starej školy. O dôležitých životných otázkach dokáže písať majstrovsky kultivovane, ľahučko, atraktívne a ľudsky. Hovorí o zmysle pre povinnosť, hľadaní a nachádzaní identity a lásky, o zodpovednosti za svoje činy, aj za skutky a životy iných. Zároveň je maximálne prístupný a v dobrom slova zmysle „obyčajný“, takže to zhltnete za dva-tri večery, pričom vás to prinúti popremýšľať nad životom bez toho, aby ste museli riešiť nejaké otravné pseudofilozofické klišé. Tuto nie je nad čím príliš špekulovať. Skvele je to urobené celé od vynikajúceho prekladu v podaní Igora Navrátila, až po krásne stvárnenú obálku. MM-ko opäť dodalo extra kvalitu, ktorá spĺňa tie najvyššie nároky, ale do hlavy lezie tak ľahko, že to môžete čítať trebárs aj počas opaľovania pri bazéne. U mňa jasný palec hore. Ostrovček elegancie v mori všadeprítomného oplzlého nevkusu. Po tomto je Artforom vydané Prázdno rodiny viac než jasná voľba.

Zobraziť diskusiu (0)