Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Budúcnosť geografie

Oprieť sa lakťami o zem a zadívať sa na nočné nebo. Čo je tam, za tým striebristým svetom malých svetielok? Ak do úvahy pustíme matematiku a fyziku, dokážeme byť múdrejší nielen naoko, ale priblížiť sa, no, ťažko určiť čomu. Nekonečnu? Nekonečno je abstraktné. Nová kniha od Tima Marshalla v preklade Tomáša Mrvu z vydavateľstva Premedia – Budúcnosť geografie sa zaoberá praktickými problémami spojenými s kozmom a prináša politický pohľad na vesmír – astropolitiku.

Na počiatku bola myšlienka
A tá myšlienka bola nebezpečná. Ktosi nalial čistého, nekaleného vína a chcel obci povedať, že sa to nedosiahnuteľné nad nami možno dá podrobiť výpočtom a tie nemusia nutne korešpondovať s Bibliou. Objekty na nebesiach sa hýbu hore a dole a pravdepodobne majú ich dráhy svoju vnútornú logiku.

Takýto trúfalý bol Kopernik so svojou heliocentrickou sústavou, neskôr Galileo Galilei a ďalší astronómovia, matematici a fyzici. Svet ťažko prijímal (a upodozrievam ho, že stále prijíma) fakt, že niečo nad nami funguje vo vlastnom rytme, riadi sa vlastnými zákonmi a my ich nemáme v moci – ba dokonca možno sme poraziteľní externe, bez vlastného vplyvu. A čo je najhoršie, sme v porovnaní s niektorými ďalšími planétami maličkí ako strukovina. Je úsmevná predstava, že my pozemšťania máme komplex menejcennosti v kontexte vesmíru. Ten je voči nám ľahostajný.

Tim Marshall berie čitateľa chronologicky cez prvé úvahy o vesmíre a ich vplyv na vtedajšie náboženstvo. Pripomenie nám v skratke všeobecne známe osudy a aj spôsoby, ako drakonicky sa k nim stavala vtedajšia jurisdikcia aj kultúra. Znie to vznešene, ale za tým všetkým prevažovali silné náboženské názory a my už vieme, že proti heréze sa zasahovalo kruto. Aj to je milý model, ako si pripomenúť, že sme definovaní strachom z neznáma a bojíme sa nevypočítateľnej tmy nad nami.

Kam siahne ľudská ruka
Vždy keď sa ľudstvo vybralo do novej oblasti, prinieslo so sebou vojnu. Stavba lodí viedla k vojnovým lodiam. S lietadlami prišli stíhačky a bombardéry. Vesmír nie je iný a potenciálne bojisko začína naberať podobu.“ (str. 184)

Väčšia časť publikácie od Tima Marshalla rieši politiku. Nielen našu pozemskú, ale aj tú vonkajšiu, vyplývajúcu z našej pozemskej. Chceme zasahovať do procesov na Zemi zhora a ročne sa do tejto ambície investujú ťažké miliardy. Uvádzam to na „valacha“, pretože k presným číslam dovedie sám autor. Štáty ako Čína, USA a Rusko dlhodobo podporujú vesmírny výskum a veľká časť investícií prúdi do bezpečnosti spojenej s nadhľadom z vtáčej perspektívy. Do ničivých, odvážnych zbraní. Kto by v nich dominoval, mohol by si z celej našej planéty darebácky urobiť rukojemníka. Táto Marshallova myšlienka vo mne vzbudila pobavenia a zdesenie na jednej úrovni.

Keď si pôjdete najbližšie zapáliť večer na balkón, zadívate sa na nebo, uvidíte pohyblivý bod a nebude to lietadlo, spomeňte si na to. To pre našu bezpečnosť a stabilitu bdejú nad nami svetové superveľmoci. Satelity v našej obežnej dráhe sú na permanentnej bezpečnostnej misii a riziko ich stretu je vysoké. Tento stret by bol rovnako nebezpečný ako stret ktoréhokoľvek iného technického prvku jednej krajiny s druhou. Ako narušenie vzdušného priestoru cudzej krajiny. Aj keď tu vo vesmíre, prirodzene, všetky hranice strácajú svoje opodstatnenie, a preto sa satelity nebezpečne miešajú medzi sebou ako žraloky.

Ostáva nám otázka – Cestovať či bojovať? Ak by sme sa rozhodli pre jedno či druhé, bude nás to stáť neuveriteľne veľa energie a ekonomickej záťaže. Navyše, sú krajiny, ktoré berú vklad do planetárneho výskumu ako prirodzenú súčasť svojho ekonomického hospodárenia, a sú aj krajiny, ktoré si myslia, že by sme sa mali zaoberať sami sebou. Čo však potom, ak potrebujeme nové zdroje a väčší životný priestor?

Na záver si pomôžem citáciou mienkotvorného kozmonautického samouka Konstantina Ciolkovského, ktorá je tiež obsahom knihy Budúcnosť geografie: „Zem je kolískou ľudstva, ale človek nemôže navždy zostať v kolíske.“


Tim Marshall: Budúcnosť geografie
Premedia, 2023
Preklad: Tomáš Mrva

Zobraziť diskusiu (0)

Budúcnosť geografie

Budúcnosť geografie

Marshall Tim

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi.

Kúpiť za 15,26 €

Podobný obsah

Vďaka za Pády impérií

Recenzie

Vďaka za Pády impérií

Všetci, ktorí sme mali šťastie na záživných stredoškolských dejepisárov, sa pri knihe Pády impérií (2024, Premedia) vrátime do školských lavíc a zaujatí prepočujeme nejedno zvonenie. Zvykol som si totiž, že Jakub Drábik a Branislav Kovár v kombinácii s vydavateľstvom Premedia vytvárajú nezabudnuteľné a pútavé lekcie z histórie. A nielen oni. Šťastím je, že ich exkurzy sú aj hodnotovo podkuté a nedávajú priestor konšpiráciám, postulátom, umelému spájaniu faktov a dojmov.

Natašin tanec

Recenzie

Natašin tanec

Treba nám teraz čítať o Rusku? Zaraz odpovedám, že rozhodne áno. V zásade čo najviac do hĺbky, aby sme mali stále jasne na zreteli, čo je tento navždy prekliaty kusisko sveta zač. Relevantných poznatkov o ňom teda nemôže a nesmie byť nikdy dosť. Snažiť sa v historických, politických, duchovných i kultúrnych súvislostiach komplexne porozumieť skutočne dlhodobému spoločenskému vývoju v tomto rozľahlom regióne má byť organickou súčasťou všetkých rozhľadených a demokraticky zmýšľajúcich jednotlivcov či rovno celých komunít.

Zmätenosť

Recenzie

Zmätenosť

Hovoril som si, že aj keby som písal prvú recenziu v živote, tento názov bude ako volejbalová lopta na smeč. Po skúsenostiach s predošlými príbehmi od Richarda Powersa som vedel, že to tak však nutne nemusí byť. Rýchlym čitateľom môže spôsobiť problémy, ale trpezlivých štedro, ó, veľmi štedro odmení. Išiel som do toho teda s tým. Vydavateľstvo Premedia poteší toto leto aj tých, ktorí si chcú knihy odložiť na jeseň.