Na počiatku bola myšlienka
A tá myšlienka bola nebezpečná. Ktosi nalial čistého, nekaleného vína a chcel obci povedať, že sa to nedosiahnuteľné nad nami možno dá podrobiť výpočtom a tie nemusia nutne korešpondovať s Bibliou. Objekty na nebesiach sa hýbu hore a dole a pravdepodobne majú ich dráhy svoju vnútornú logiku.

Takýto trúfalý bol Kopernik so svojou heliocentrickou sústavou, neskôr Galileo Galilei a ďalší astronómovia, matematici a fyzici. Svet ťažko prijímal (a upodozrievam ho, že stále prijíma) fakt, že niečo nad nami funguje vo vlastnom rytme, riadi sa vlastnými zákonmi a my ich nemáme v moci – ba dokonca možno sme poraziteľní externe, bez vlastného vplyvu. A čo je najhoršie, sme v porovnaní s niektorými ďalšími planétami maličkí ako strukovina. Je úsmevná predstava, že my pozemšťania máme komplex menejcennosti v kontexte vesmíru. Ten je voči nám ľahostajný.

Tim Marshall berie čitateľa chronologicky cez prvé úvahy o vesmíre a ich vplyv na vtedajšie náboženstvo. Pripomenie nám v skratke všeobecne známe osudy a aj spôsoby, ako drakonicky sa k nim stavala vtedajšia jurisdikcia aj kultúra. Znie to vznešene, ale za tým všetkým prevažovali silné náboženské názory a my už vieme, že proti heréze sa zasahovalo kruto. Aj to je milý model, ako si pripomenúť, že sme definovaní strachom z neznáma a bojíme sa nevypočítateľnej tmy nad nami.

Kam siahne ľudská ruka
„Vždy keď sa ľudstvo vybralo do novej oblasti, prinieslo so sebou vojnu. Stavba lodí viedla k vojnovým lodiam. S lietadlami prišli stíhačky a bombardéry. Vesmír nie je iný a potenciálne bojisko začína naberať podobu.“ (str. 184)

Väčšia časť publikácie od Tima Marshalla rieši politiku. Nielen našu pozemskú, ale aj tú vonkajšiu, vyplývajúcu z našej pozemskej. Chceme zasahovať do procesov na Zemi zhora a ročne sa do tejto ambície investujú ťažké miliardy. Uvádzam to na „valacha“, pretože k presným číslam dovedie sám autor. Štáty ako Čína, USA a Rusko dlhodobo podporujú vesmírny výskum a veľká časť investícií prúdi do bezpečnosti spojenej s nadhľadom z vtáčej perspektívy. Do ničivých, odvážnych zbraní. Kto by v nich dominoval, mohol by si z celej našej planéty darebácky urobiť rukojemníka. Táto Marshallova myšlienka vo mne vzbudila pobavenia a zdesenie na jednej úrovni.

Keď si pôjdete najbližšie zapáliť večer na balkón, zadívate sa na nebo, uvidíte pohyblivý bod a nebude to lietadlo, spomeňte si na to. To pre našu bezpečnosť a stabilitu bdejú nad nami svetové superveľmoci. Satelity v našej obežnej dráhe sú na permanentnej bezpečnostnej misii a riziko ich stretu je vysoké. Tento stret by bol rovnako nebezpečný ako stret ktoréhokoľvek iného technického prvku jednej krajiny s druhou. Ako narušenie vzdušného priestoru cudzej krajiny. Aj keď tu vo vesmíre, prirodzene, všetky hranice strácajú svoje opodstatnenie, a preto sa satelity nebezpečne miešajú medzi sebou ako žraloky.

Ostáva nám otázka – Cestovať či bojovať? Ak by sme sa rozhodli pre jedno či druhé, bude nás to stáť neuveriteľne veľa energie a ekonomickej záťaže. Navyše, sú krajiny, ktoré berú vklad do planetárneho výskumu ako prirodzenú súčasť svojho ekonomického hospodárenia, a sú aj krajiny, ktoré si myslia, že by sme sa mali zaoberať sami sebou. Čo však potom, ak potrebujeme nové zdroje a väčší životný priestor?

Na záver si pomôžem citáciou mienkotvorného kozmonautického samouka Konstantina Ciolkovského, ktorá je tiež obsahom knihy Budúcnosť geografie: „Zem je kolískou ľudstva, ale človek nemôže navždy zostať v kolíske.“

Tim Marshall: Budúcnosť geografie
Premedia, 2023
Preklad: Tomáš Mrva

Zobraziť diskusiu (0)