Ale ako?
Vydržať sám so sebou. Silným, ak nie najsilnejším reprezentantom tohto hesla bol pre mňa Londonov Tulák po hviezdach. Darrel Standing a jeho zločin verzus bohatá vnútorná krajina. Urobil som sloniu skratku, lebo nie tak dávno som sa práve tejto knihe obsažnejšie venoval v reflexii. Krátko nato vyšla vo vydavateľstve Premedia ďalšia, chce sa mi povedať veľmi vzdialená rodinná príslušníčka tohto kultového románu. Kniha sa volá Zmätenosť, autorom je Richard Powers a prekladateľom Samuel Marec.

Trochu si to príbeh pýta a v reakciách určite so zmätkom operuje nejeden vševed, ale ono to s tým chaosom od počiatku počiatkov nie je také jednoduché. Obzvlášť, ak sa do knihy infiltruje aj určité vedecké podhubie astronómie, ale o tom neskôr.

Porovnávať Jacka Londona s Richardom Powersom by z mojej pozície nebolo férové. Powers by mal súboj s mojím milovaným Londonom vopred prehratý a nemohol by som argumentovať, že z objektívnych dôvodov, pretože sú vrcholne subjektívne. Londona mám rád pre jeho údernú hĺbku, sugestívny opis prostredia a charaktery vo vypätých životných situáciách. Fyzicky vypätých, pozor, lebo na psychické vypätie máme zase iných vážených majstrov. Každý svojich. No a v tomto smere nie som ničím výnimočný a som Londonovým radovým obdivovateľom a čitateľom.

Túžba zachrániť
Značný úspech na našom trhu zaznamenala už prvá Powersova kniha – V korunách stromov. Aj tu budem asi trochu subjektívny, pretože to meriam cez kníhkupectvo, kam chodievali uvedomelí ľudia a hľadali v tých kúskoch dreva spôsoby, ako sa postaviť k problémom čelom, a keď nie doslovne, aspoň s nimi súznieť a neotáčať sa im chrbtom. Koruny stromov sú v rovnomennom románe košaté a chcú obsiahnuť históriu prostredníctvom viacerých úvahových rovín projektujúcich sa aj do súčasnosti. Viem, že toto by nebolo veľmi marketingovo úspešné, pretože spletité, náročné a neprehľadné máme z vlastnej skúsenosti dostatočne zastúpené, ale Richard Powers napriek tomu do tejto spletitosti vnáša mágiu vnútorného poriadku. Trpezlivým sa odhalí naliehavý príbeh s vážnymi, ľahko fatálnymi posolstvami.

O niečo ťažšie a fatálnejšie sú tieto posolstvá v paradoxne redšom románe Zmätenosť, no konštelácia vzťahov hneď v úvode otec – syn –mŕtva matka (ako píšem v úvode, nič dôležité nevyzrádzam) je beztak tvrdšia na strávenie. Ak sa podarí, ľahne príbeh do žalúdka dobre, príjemne sa rozleje v žilách a budete chcieť prebádať rôznorodé planéty. Čo? Veď práve, toto!

Planéty ako svety v Londonovom Tulákovi
Naozaj som sa na pomerne dlhé momenty vrátil do farebnej postieľky, keď som nekriticky vnímal improvizované aj menej improvizované príbehy svojich rodičov. Snažili sa. Aby bola väčšia zábava, komponovali do nich veci a situácie, čo sme spolu zažili, aby to bolo viac o nás. Veď primyslieť kohosi do príbehu je najmenej, steny detskej izby aj papier toho znesú dosť. Aby si to Richard Powers poistil, tu tým rozprávkarom nie je hocijaký rodič, ale hneď astrobiológ Theo Byrne. O živote (nie inteligencii) mimo našej planéty toho vie dosť a na dennej báze pracuje s rôznorodými hypotézami, a tak nie je pre neho ťažké planétu na počkanie vytvoriť pre uši vlastného syna – Robina. Je trochu zvláštny, citlivý, má podivné rituály a nie je celkom bežný, čo je v kultúre celkom bežné, a rozumiem, ak s tým má niekto problém. Podivínov a čudákov sme sa už celkom nasýtili.

Tento si kreslí, počúva otca a robí problémy v škole. Je teda geniálny a unikátny, len nie celkom zvládnuteľný. Výchovné facky, krik a podobné metódy sú síce už iba zriedkavou a čiernou súčasťou nášho národného folklóru, no našťastie inde to ešte stále skúšajú podobrotky. Aj o takzvanej nevychovanosti vyšli mnohé odborné štúdie a dnes ju bezpečne môžeme volať pravými menami bez toho, aby sme útočili na chudákov rodičov a ich výchovné metódy. Nie každé dieťa s veselými nohami musí byť automaticky grázel, pravda? Theo Byrne však taktiež volí vlastné metódy, aby mal pod kontrolou psychický stav svoj aj svojho syna, a vďaka tomu sa dozvedáme mnohé skutočnosti z minulosti. Sú pre príbeh dôležité, aj keď sa azda až priveľmi zahrávajú s emóciami našimi.

Richard Powers je majstrom príbehov, v ktorých sú jeho postavy na miestach, kde im nie je dobre. Sranda, že vždy to padne na našu planétu Zem. Čo už s ňou, keď ju raz máme? Musíme si ju šetriť. Vieme to, ale sme leniví na to myslieť. Aj preto je dobré, že nám to občas nenásilne pripomenú celkom inteligentní ľudia. Áno, Richard Powers k nim patrí.

Richard Powers: Zmätenosť

Preklad: Samuel Marec

Premedia, 2023

Zobraziť diskusiu (0)