Camorra 2.0
Roberto Saviano sa preslávil ako novinár, ktorý podrobne opísal fungovanie mafie známej ako camorra, pričom jeho štýl písania v knihe Gomora kombinoval investigatívnu žurnalistiku s románovými umeleckými postupmi. V priebehu ďalších rokov napísal viacero kníh, ocenili ho aj ako scenáristu, no jeho život navždy poznačili vyhrážania smrťou a nutnosť žiť v utajení pod policajnou ochranou.
Hĺbková znalosť prostredia organizovaného zločinu robí zo Saviana na jednej strane populárneho znalca, na druhej strane so sebou nesie extrémne riziko zabitia. No jeho tvorbu netvorí len téma mafie. Písal aj eseje o významných osobnostiach alebo o širších spoločenských súvislostiach súčasného Talianska. Knihy ako Krása a peklo (Paseka 2010), Odíďme spolu (Kalligram 2013) predstavujú veľmi špecifickú literatúru, prelínanie dokumentárnych prvkov s umením a naopak, poviedky Opak smrti (Paseka 2010) alebo román Piraně (Paseka 2019) zas do prózy umiestňujú prvky typické pre žurnalistiku. Saviano sa preslávil knihou Gomora (Kalligram 2008), no nemenej strhujúcou je aj výprava za porozumením celosvetovému obchodu s kokaínom v knihe ZeroZeroZero (Tatran 2015). Obidve zmienené knihy boli aj prenesené do filmu, resp. seriálovej podoby.
Román Piraně (v origináli La paranza dei bambini, teda Detská paranza) ponúka dynamický a brutálny pohľad do štruktúry Systému, ako volajú organizovaný zločin jeho členovia. Tínedžeri zoskupení okolo chlapca Nicolasa Fiorilla snívajú o vzostupe do camorry, opájajú sa predstavou peňazí a značkového oblečenia, predstavujú si ako ozbrojení ovládnu ulice mesta na skútroch. Ich svet tvorí škola, rodina, ulica a nadovšetko YouTube, Facebook a Instagram. „...střílet oni neuměli, viděli na YouTube stovky instruktážních videí a zabili stovky osob, jenže na PlayStationu. Byli to zabijáci z videoher.“ Tomu zodpovedá aj ponímanie symbolov, ktoré vnímajú úplne povrchne. Je to dobre vidieť, keď sa rozhodnú potetovať spoločným vzorom, aby potvrdili svoju skupinovú identitu.
„...symboly byly základ, ale bylo stejně tak důležité, aby je všichni mohli dešifrovat, musely být jasné zrovna jako fresky na kostelních zdech, kde když vidíte světce s klíči v ruce, hned víte, že to svatý Petr. Takhle čitelné muselo být to tetování pro ně z paranzy i pro všechny mimo ni.“
Chlapci sa rozhodnú založiť paranzu, gang, prostredníctvom ktorého začnú vytláčať z ulíc iné skupiny, vyberajú výpalné, predávajú drogy a nadväzujú kontakty s vedúcimi rebríčkami miestnej camorry. Sú drzí, agresívni, vymedzujú sa voči existujúcemu usporiadaniu kriminálneho podsvetia. Nerozlišujú, čo je len chválenie na Facebooku, čo realita, násilie má pre nich podobu hry, utrpenie druhých nič neznamená. Vytvárajú si aj vlastnú predstavu ako by mala ich organizácia fungovať: je to zmes videí z YouTube, slávnych mafiánskych filmov a improvizácie.
„Bez přísahy nejsou bratři nic. A přísahá se na důležitý věci. Viděli ste Camorristu, ne?Jak Profesor přísahá v base. Koukněte se na to, je to na YouTube: my musím bejt přesně takoví, jedno tělo, jedna duše. Musíme se pokřtít bochačkama a řetězama. Je to moc krásnej film, koukněte se na něj. Dyž někdo zradí, z chleba je olova a z vína se stane jed.“
Ústredná postava, Nicolas, je pritom dosť inteligentný, má premyslené názory, no ambície a prístup „účel svätí prostriedky“, z neho robia nebezpečnú postavu pre všetkých dookola. Pohŕda bežnými ľuďmi, ktorí chodia do práce, jeho cieľom je zbohatnúť v čo najkratšom čase a míňať bohatstvo na sebaprezentáciu. Manipuluje okolím tak, aby dosiahol čo chce, no v určitom okamihu už nie je cesty naspäť. Chlapci sú ako pirane, trhajú na kusy všetko, čo uznajú za vhodné, bez ľútosti, dravo a chamtivo. Román je napísaný strhujúco, jeho jazyk využíva dialekt, vulgarizmy, repetitívnosť, odkrýva ako v symboloch komunikujú členovia mafie. Roberto Saviano napriek svojmu smutnému osudu tvorí vynikajúce diela, ktoré potrebujeme poznať, aby sme hlbšie porozumeli aj odvrátenej strane spoločnosti.
Roberto Saviano: Piraně
Preklad: Alice Flemrová
Paseka 2019
317 strán