Izolovaní

Zhruba v období, keď sa u nás objavovali opatrenia proti pandémii, som si otvoril útlu, ale obsahovo veľmi rozmanitú reportážnu knihu Nemecká jeseň od vtedy mladého autora Stiga Dagermana. Spisovateľ vyrazil do Nemecka, aby v denníkoch rekonštruoval katastrofu, keď mal dvadsaťštyri rokov, a podal správu o tom, čo krajina porazená vinou nacizmu prežíva vo svojich troskách. O slovenské vydanie sa postaral Miroslav Zumrík pre vydavateľstvo Denníka N – N Press.

Nemci boli naraz vo svete, v ktorom boli porazení, a už len príslušnosť k tomuto národu vzbudzovala emócie. Dnes už dokážeme túto transformáciu pozorovať cez literatúru a dokumenty na komplikovanej časovej osi. Po roku 1945 však išlo o prítomnosť. Tá bola naoko bezútešná, nepredstaviteľné množstvo domácností zostalo neúplných tak psychologicky, ako aj fyzicky. Extrémna existenčná poloha bola rodiskom mnohých špecifických situácií aj reakcií. Teraz majú slovenskí čitatelia obraz ešte širší.

Koncom minulého roka vyšla kniha s totožnou tematikou pod názvom Čas vlkov od súčasného spisovateľa Haralda Jähnera. Tiež ju na náš trh uviedlo vydavateľstvo N Press a preložil ju Miloslav Szabó. Táto publikácia je už na pohľad obšírnejšia, a to aj preto, lebo nie je priamym svedectvom, ale mikrohistorickou rekonštrukciou. Ktosi múdry by určite namietal, že účelom mikrohistórie je podávať obraz o periférnejších témach z historickej perspektívy. Tak je. Čas vlkov je obrovským portrétom devastácie, ale jeho najväčšie prejavy spočívajú v konfrontácii s touto situáciou.

Malé cvičenie

Skúsil som si ako stredoškolák zadať slohovú úlohu. Čo vo mne evokuje povojnový svet. Áno, mohol som mať nutkanie opýtať sa na to aj umelej inteligencie, ale nie, spoľahol som sa na vlastnú fantáziu. Urobil som tak aj v rámci toho, ako som čítal Čas vlkov, pretože som cítil, že sa vo výsledku môj obraz bude s tým knižným dramaticky rozchádzať. Dosť som si tieto časy romantizoval – vo význame slova „romantický“, a teda aj so všetkou príslušnou tragikou a súbojom individuality, tu aj kolektívu. Rátanie škôd, bolestivé návraty domov, počítanie obetí po miliónoch.

H. Jähner ma postupne ako žiaka učil, že rozpletanie a postupné odkrývanie trosiek v sebe nesie nádej – tú, ktorú považujeme v umení a v dramatickej štruktúre za čosi ako „deus ex machina“ – ak nie priamo boha na povrázku, tak aspoň jeho tieň. Nádej nie vždy korešponduje s naším recipientským vkusom. Osvecuje, ukazuje alternatívy, odchyľuje nás od zlého konca a púšťa cestou pokánia. Presne toto sa stalo v Nemecku po vojne a ja som sa nestačil čudovať, koľko sa tam spievalo, tancovalo, milovalo. A keby len to. Na druhej strane, „čas vlkov“, eventuálne čas nikoho, produkoval tulákov, zajatcov, vdovy a vdovcov, siroty.

Obraz rodiny

Roztrieštený obraz rodiny je jeden z najpozoruhodnejších z celej knihy, hoci takto nie je explicitne pomenovaný a treba ho hľadať medzi riadkami. Zobrazuje pohľad žien, ich názor na „vojačikov“, na „hranie sa na vojnu“ a na to, čo všetko to po sebe zanechalo a akú daň musia za to všetci platiť. Tiež opisuje obrovské trate, ktoré museli muži prekonať, aby sa vrátili domov len preto, aby zistili, že žiadny domov a nikto v ňom už neexistuje, respektíve, že doma ich už nikto neočakával.

Časť knihy sa tiež venuje erotike, túžbe, ktorú bolo nutné opäť po hrôze vojny obnoviť. Nie každá rodina totiž dokázala plnohodnotne fungovať, aj keď jej ochota k funkčnosti nechýbala. H. Jähner teda detailne ukazuje, aké tendencie v tomto smere vypozoroval. Ľudia mali po vojne k sebe mimoriadne blízko. Nemecko nevynímajúc. Akurát, táto blízkosť spočívala v eufórii, vo vedomí konca a tiež vo vedomí začiatku, ktorý bol napriek bezútešnej scenérii vzrušujúci.

Nie sú to iba štylizované dojmy, napokon, záverom knihy sa oboznámime s hutným bibliografickým aparátom. Čas vlkov je sprievodcom v troskách, ktorý ukazuje ich umenie a budúcnosť, pretože tieto trosky na chvíľu odhalia realitu v jej základoch, na ktoré sa kedysi začal písať príbeh starých krajín a miest.

Harald Jähner: Čas vlkov

N Press, 2022

Preklad: Miloslav Szabó

Fotografia z obálky knihy: Werner Bischof

Zobraziť diskusiu (0)