Ján Blažovský
24.4.2024

Celý život

V literatúre sú častou témou rodinné ságy s košatým dejom, v ktorom sa pretínajú veľké dejiny s každodennosťou, postavy sa presúvajú po svete a hľadajú svoj osud na pozadí udalostí formujúcich históriu. A potom sú romány o ľuďoch, ktorí z rôznych dôvodov nemohli opustiť miesto, v ktorom prežili svoj život, a nebolo im dopriate naplniť sny o budúcnosti. Takou knihou je aj Celý život od rakúskeho spisovateľa Roberta Seethalera. Jednoduchý, no silný príbeh o mužovi, ktorý bol svedkom prudko sa meniaceho sveta, v ktorom žil svoj život najlepšie, ako vedel.

Osamelý hrdina
V bežnom živote si nemusíme uvedomiť, že krajina, ktorú dôverne poznáme, kedysi vyzerala úplne inak. Do hôr nejazdili električky, lyžiarskym svahom predchádzali zalesnené kopce, hotely a penzióny stoja na predtým prázdnych lúkach. Turizmus v nám známej podobe ešte na začiatku 20. storočia jednoducho neexistoval. Robert Seethaler umiestnil začiatok svojho románu práve na počiatok tohto obdobia a jeho hrdina Andreas Egger sa objavuje v roku 1902 ako chlapček s približným vekom štyroch rokov. Vyrastal u svojho uja a nikdy sa nestal plnoprávnym členom jeho rodiny. Pre ostatných bola najdôležitejšia Andreasova fyzická sila, ochota pracovať a málovravnosť.

Po nehode Andreas utrpel fyzický hendikep a už nikdy nekráčal bez krívania. Nebol ani veľmi spoločenský, dokonca by sme mohli tvrdiť, že bol silný introvert, a to formovalo jeho sociálne kontakty, nesmelosť a snahu žiť v ústraní od dedinskej komunity. Túžil po vlastnej rodine, no od tohto okamihu už čitateľom nemôžeme prezradiť viac, pretože by došlo k odhaleniu dôležitých okolností. Andreas mal vždy rád výhľady na krajinu, vedel ich precítiť a snažil sa aj pamätať si ich, intuitívne poznal význam okamihu v živote človeka. Rovnako poznal aj dôležitosť lásky a bol za ňu veľmi vďačný.

Nevyhnutná modernita
Po príchode firmy budujúcej lanovky, v dedine, v ktorej žil, nastal rozmach a Andreas sa zamestnal ako robotník pracujúci dlhé roky na budovaní tohto zázraku techniky, od ktorého boli obrovské očakávania a mal navždy zmeniť tvár celého regiónu. Sám seba vnímal ako dôležitú súčasť diania na stavbe: „Považoval sa za malé, ale vôbec nie nepodstatné koliesko v gigantickej mašine s názvom pokrok a niekedy si pred spaním predstavoval, ako sedí v bruchu tejto mašiny, ktorá si nezadržateľne kliesni cestu lesmi a vrchmi, a ako v páľave vlastného potu prispieva k jej vlastnému napredovaniu.“ (s. 44) Počas druhej svetovej vojny dedinu opustil, aby sa do nej opäť neskôr vrátil a strávil v nej zvyšok života.

Robert Seethaler využil vo svojom rozprávaní veľmi nenápadne nevyhnutný nástup modernity do vidieckych častí Rakúska. Kolosálne zmeny krajiny priviedli na scénu turistov a prudký rozvoj služieb, čo si napokon všímal aj Andreas. Hoci v živote nemal veľa šťastia, dokázal byť istým spôsobom aj invenčný a mal nápady, ktoré mu pomáhali prežiť v meniacom sa svete. Pretože to, čo sa nemenilo, bola jeho úžasná znalosť prírody a okolia, ktoré prechodil tak, že ho poznal ako málokto.

Celý život je kniha napísaná presne tým jednoduchým štýlom, ktorý vyžaduje od autora ohromnú prácu. Vety plynú s ľahkosťou, ale bez pátosu, vyskytuje sa tu málo dialógov a práve v tomto minimalizme sa odkrýva bohatstvo jazyka. Vyjadriť sa málom slov a povedať tak veľa, ako sa to podarilo autorovi, je obdivuhodné. Nie je prekvapivé, že táto útla kniha sa dočkala veľkého úspechu a dokonca sa dostala v anglickom preklade do užšieho výberu Medzinárodnej Man Bookerovej ceny. V roku 2023 natočil podľa knihy rovnomenný film režisér Hans Steinbichler.