Laureátku vybrala spomedzi 158 hodnotených pôvodných slovenských prozaických kníh vydaných v roku 2019 päťčlenná odborná porota, ktorú tento rok tvorili literárni vedci Lubomír Machala, Michal Jareš, Peter F. 'Rius Jílek a literárni publicisti Zuzana Belková a Jozef Dado Nagy.

„Porotcovia bývajú niekedy vystavení nejednoduchým rozhodnutiam. Ale tohtoročná Anasoft litera bola vo finálnej voľbe obzvlášť náročná, pretože sa rozhodovalo medzi textami, ktoré niektoré kvality zdieľali. Čepiec Kataríny Kucbelovej a Šeptuchy Aleny Sabuchovej zdieľajú napríklad nepatetický vzťah k folklóru, jeho vecnú konfrontáciu s moderným svetom, nesentimentálne priblíženie ženského (dievčenského) vnútra... Nedošlo by k žiadnemu omylu, keby najvyššie ocenenie získal Čepiec, ale Šeptuchy sa mi do mysle votreli intenzívnejšie s väčšou dávkou spontánnosti a komického nadhľadu, s ktorým približujú mrazivé konštanty ľudskej existencie s dehonestujúcimi detailmi aktuálneho všedného žitia. Kiež by som častejšie mohol voliť s vedomím, že nech už rozhodnem tak, či onak, nedopustím sa pochybenia.“

Alena Sabuchová chodievala približne dva roky na severovýchod Poľska, kde sa stretávala a rozprávala s miestnymi obyvateľmi. Navštevovala ľudové liečiteľky – šeptuchy. „Nikdy by som neverila, že svet, ktorý som v Podlasí objavila, naozaj existuje. O to viac sa teším, že som ho mohla spoznať,“ píše v predslove svojej knihy. A kto sú vlastne šeptuchy? Ako prezradila autorka v krátkom dokumente, ktorý pre Anasoft litera vytvorili Jana Bučka a Michal Fulier: „Šeptuchy sú ženy, ktoré sa venujú remeslu šepkania, skrz ktoré liečia. Liečia a modlia sa. Hovorí sa o nich, že dokážu prinavrátiť zdravie a vyriešiť problémy. Pre mňa boli v prvom rade skúsenosťou s vierou. Pre ľudí sú niekedy posledná nádej. Pre miestnych zas obrovská autorita. Veľmi koexistujú s cirkvou, tzn. že aj duchovenstvo ich ticho toleruje a akceptuje.“

„Ako charakterizovať knihu Aleny Sabuchovej bez emócií, keď v nej poletuje trochu mágie, trochu genia loci z bohom zabudnutého miesta aj trochu spomienok na detstvo?“ kladie rečnícku otázku ďalší člen poroty Michal Jareš: „Veď môže rozdeliť čitateľov na zaprisahaných odporcov a na zaprisahaných milovníkov textu. Autorka zvláda svoje rozprávanie bez pátosu, ktorý by sa práve s niektorými vecami mohol spájať. Avšak v kontraste so súčasnosťou, s prenikaním moderného sveta do sveta regiónu, nie nepodobného s prózami Olgy Tokarczuk.“

Krátky dokumentárny film o knihe Šeptuchy si môžete pozrieť na stránke: https://youtu.be/fpWeod7WvTk

Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje od roku 2006 za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich diela alebo preklady ich diel do slovenského jazyka sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Laureátka získala cenu honorovanú sumou 10 000 eur.

Text čerpá z materiálov Anasoft litera.

Zobraziť diskusiu (0)