Trhoň pritom prináša text, ktorý staršie publikácie skvele dopĺňa. Zatiaľ čo Helena Bendová sa vo svojich najznámejších publikáciách venovala vzťahu medzi videohrami a umením (resp. pálčivej otázke, či videohry možno považovať za umenie) a priekopnícky ich destigmatizovala, Jaroslav Švelch sa vo svojich monografiách venuje špecifickým aspektom videohier (československej videohernej scéne pred rokom 1989 a v najnovšej publikácii funkcii monštier vo videohrách). Trhoňova zbierka esejí sa teda už nemusí zaoberať základnými otázkami o validnosti videoherného výskumu či vyvracaním populárnych stereotypov a môže sa pustiť do skúmania konkrétnych hier a toho, čím sú špecifické a čo vypovedajú o svete, v ktorom vznikli (a ktorý zobrazujú).

Jedenásť kapitol Trhoňovej zbierky predstavuje prierez aktuálnymi témami herných štúdií. Pri hre Kentucky Route Zero upozorňuje na kritiku kapitalizmu a vysokú mieru intertextuality, v rámci ktorej hra pracuje s rôznymi literárnymi tradíciami; na príklade Death Stranding zase hovorí o spracovaní klimatickej krízy a katastrof v rámci videohier, ako aj o tom, ako hry formujú naše vnímanie tejto témy. Fenomén interaktívneho, resp. procedurálneho storytellingu skúma na príklade hry What Remains of Edith Finch a priestor dostane aj transmediálne univerzum spoločnosti Riot. Ďalšia kapitola je venovaná queer hrám a ich tvorcom, ako aj hrám, ktoré tematizujú rôzne formy diskriminácie, a dve kapitoly mapujú aj problematické herné mechaniky a kauzy spojené s videoherným priemyslom.

Celá zbierka je výborne informačne vyvážená. Ondřej Trhoň si na analýzu vybral pestrý mix videohier, pričom kombinuje mainstreamové, resp. „áčkové“ tituly ako Dark Souls, Pokémon GO, Resident Evil či Call of Duty s titulmi, ktoré kvôli ich kvalitám oceňujú skôr marginálne hráčske skupiny a akademická obec (napr. Dys4ia či spomenuté Kentucky Route Zero). Pri svojich úvahách Trhoň vychádza z rôznych druhov zdrojov: odkazuje na známe mená herných štúdií ako napríklad Ian Bogost, Mark Fisher či Alfie Bown (v slovenčine vyšiel jeho text Playstation Svet snov), no často uvádza aj fanúšikovské videoeseje a podcasty, ktoré sa venujú špecifickým aspektom videohier (atmosfére, štýlu, herným mechanikám atď.).

Ještě jeden level je určený širokému spektru čitateľov. Tým, ktorí videohry (už) nehrajú, ponúkne množstvo zrozumiteľne spracovaných informácií o súčasných videohrách a herných štúdiách. Fanúšikom zase môže ukázať nové spôsoby uvažovania o hrách, ktoré (zdanlivo) dobre poznajú. Najmenšiu informačnú hodnotu bude zrejme mať pre tých, ktorí už pár „levelov“ v herných štúdiách prešli; skutočne ide skôr o úvod než o špecializovaný príspevok do diskurzu. To však neznamená, že sa v Trhoňových textoch neskrývajú zaujímavé detaily, drobnosti či easter eggy, ktoré by neboli hodné pozornosti.

Ako píše aj Jaroslav Švelch v doslove ku knihe: „Dá se to říct i takhle: přišli jste si přečíst o hrách, ale nakonec jste se dověděli, co je nového v marxistické kritice, hauntologii a queer teorii. [...] Teorie jsou tu ovšem představeny nikoli jako něco, co si musíme s velkým respektem nastudovat, ale jako užiteční průvodci na cestě k hlubšímu a poučenějšímu hernímu zážitku.“

Ondřej Trhoň: Ještě jeden level

Paseka, 2024

Zobraziť diskusiu (0)