Z izolácie do exilu
Základný rámec rozprávania má historický základ. Návštevníci Paríža môžu aj dnes vidieť nemocničný komplex Salpêtrière. A do Louisiany, ktorá má doteraz ako jediný americký štát francúzsky ráz (a dokonca sa na rozdiel od ostatných riadi právom francúzskeho typu), v prvej polovici 18. storočia naozaj odplávali desiatky žien. Prvá skupina na lodi Pélican, pelikán doteraz patrí k symbolom Louisiany (Pelican State).

Selpêtrière bol v čase tohto „exportného“ projektu kombináciou polepšovne, psychiatrickej liečebne, sirotinca, nemocnice aj kláštora určeného na nápravu padnutých žien a ich duchovné pozdvihnutie.

V centre príbehu sú tri ženy. Každá s vlastným dôvodom pobytu v strašidelnom zariadení, ktoré vo svojom čase reprezentovalo spôsob starostlivosti o ženy vytlačené okolnosťami na okraj.

Geneviéve pomáhala pri potratoch. Pétronille je mladá šľachtičná odmietnutá rodinou ako neprispôsobivá a nepokojná. Charlotte je najmladšia, má iba trinásť rokov.

Keď sa tieto ženy ocitli na zozname tých, ktoré majú odísť za oceán, aby sa stali nevestami osamelých osadníkov, nevedeli rozoznať reč osudu. Je to ich nečakané šťastie alebo prekliatie, neporovnateľne horšie ako temné chodby a režim v Salpêtrière?

V Novom svete
Cesta budúcich neviest za novým životom je strastiplná. Dlhá plavba znamená búrky, pirátske útoky, obťažovanie členmi posádky, ale aj prvé stopy nádeje a dokonca emocionálne vzplanutia citovo vyprahnutých žien.

Zásoba útrap je v tomto rozprávaní extrémne bohatá. Začiatky v novej krajine, ktorá sa len rodí na okrajoch amerických lesov a ich pôvodných obyvateľov, sú ťažké. Noví manželia verní dobe ponúkajú mladým ženám minimum nehy či dôvery. Často ignorujú ich názory a nezriedka sa nevesty stávajú akoby hovoriacou súčasťou domáceho vybavenia. Rozbehu navyše bráni bremeno minulosti doplnené o predsudky nových susedov.

Do toho prichádzajú neznáme choroby, nástrahy počasia a ozbrojené konflikty s miestnym indiánskym kmeňom. Mladé ženy zvyknuté na ťažký život a pohŕdanie okolím sa konfrontujú s otrokárstvom a so všadeprítomným rasizmom.

Osudy troch žien sa postupne rozbiehajú viacerými smermi, ale chvíľami sa opäť prelínajú a spájajú. Jedna sa dvakrát za sebou stáva vdovou, najmladšia Charlotte sa sama bezdetná rozhodne zakotviť v kláštore uršulínok.

Rozprávania z pionierskych časov stavania Nového sveta, keď sa všetko budúce len rodí a nositelia budúcnosti sú denne ohrozovaní a súčasne urputne verní svojej misii, majú svoje čaro a dobrodružný náboj.

Julia Malye sa však postarala o špecifický presah. Ženy, ktoré sa rozhodnú stať namiesto obetí cudzích rozhodnutí autorkami vlastných životov, budú vždy v istom zmysle emigrantkami. Boli, sú a budú nútené opúšťať zlaté klietky a vychádzať do nebezpečného terénu, v ktorom sa po nich budú naťahovať cudzie ruky. Nie však preto, aby im pomohli...

Julia Malye: Nevěsty pro Louisianu

Preklad: Sára Vybíralová

Vyšehrad, 2024

Zobraziť diskusiu (0)