Chvála pomalosti
Po zadaní slovného spojenia „nemám čas“ sa v Googli objavilo niečo vyše 26 miliónov odkazov. Oproti tomu slovné spojenie „mám čas“ ukazuje 8,5 milióna odkazov. Nemať čas, byť zaneprázdnený, nestíhať, ponáhľať sa, to všetko počúvame v okolí ako bežné vyjadrenie nemožnosti stretnúť sa, porozprávať pár minút náhodne so známym na ulici, niektorí dokonca nestíhajú ani na dovolenke. Spoluvytvárame rýchly svet a sme v ňom nútení žiť. Alebo nie? Pomalé hnutie tvrdí opak a ikonické dielo Chvála pomalosti dáva návod, ako to urobiť, aby sa nám žilo kvalitnejšie.
Rozpoznávať svoju rýchlosť
V posledných rokoch sa stal tak trochu módou, tak trochu spoločenským trendom prívlastok „slow“. Od obliekania po stravovanie, cestovanie, pohyb po meste, dokonca vzdelávanie, to všetko má vo svojom portfóliu pomalé hnutie. Reaguje na viaceré negatívne javy súčasného života, pre ktorý je typické byť v zhone, strese, ponáhľať sa za čiastkovými cieľmi, aby sa po ich vyplnení človek dal opätovne do pohybu. Je to nekončiace sa úsilie, pretože svet sa neustále zrýchľuje. Vynikajúco to vie porovnať kanadský novinár Carl Honoré, autor bestselleru Chvála pomalosti, pretože táto kultová kniha vyšla už pred 20 rokmi a veru zo svojej naliehavosti veľa nestratila. V dôsledku pandémie mal svet príležitosť otestovať, čo to znamená spomaliť mimoriadne významným spôsobom, a zdá sa, že zatiaľ čo rôzne skupiny obyvateľstva to ocenili, iné to vohnalo do existenčnej neistoty. Dôvodom je ekonomika nastavená na určitú rýchlosť (hoci jej „prehrievanie“ je už negatívny jav) a každý ekonóm sa obáva, ak sa v tejto súvislosti hovorí o spomalení rastu. Čo však znamená, ak o pomalosti hovorí Honoré?
V určitých situáciách musíme konať rýchlo, inokedy je času viac. Preto sa ako kľúčové javí slovo „rovnováha“. Hlavná téza knihy Chvála pomalosti znie: „Buďte rýchli, ak má zmysel byť rýchly, a buďte pomalí, ak si situácia vyžaduje pomalosť.“ (s. 25) V jednotlivých kapitolách sa autor venuje rôznym aspektom tejto snahy o rozlišovanie a ukazuje na príkladoch organizácie práce, medicíny, intimity, voľného času, výchovy, jedla a iných oblastí, ako napĺňať predstavu o kvalitnejšom živote v moderných mestách tak, aby sa ľudia cítili spokojnejší, vyhýbali sa stresu alebo vyhoreniu. Nie je to úplne prvoplánová alebo utopická predstava, čo sa prejavuje napríklad vo veľkej obľube farmárskych trhov plných produktov lokálnych výrobcov. Sú drahšie ako výrobky v supermarketoch, ale svojim zákazníkom umožňujú okrem nákupu kvalitných potravín aj rozhovor, ochutnávku a možno aj ušetrený čas strávený jazdou do veľkých nákupných centier.
Príkladov sa dá nájsť veľa už aj u nás: kluby pomalého čítania, podporovanie malých výrobcov oblečenia, remeselníkov namiesto veľkých obchodov s nábytkom... Honoré má veľmi veľa ďalších ukážok, ako sa dá naštartovať a podporovať ekonomika istým spôsobom alternatívna ku globalizácii, pričom tú vôbec neodmieta, len hľadá spôsoby, ako ju využiť na ciele pomalého hnutia.
Nastaviť svoj životný štýl
Každý, kto šoféruje, vie, aké ľahké je prekročiť povolenú rýchlosť. Znížiť ju alebo neprekročiť si vyžaduje vedomý zásah a presne takto sa formuje celý životný štýl pomalosti. Musí sa nastavovať vedome, nikto za nás toto rozhodnutie alebo aktivitu nespraví, hoci nás k nej môže naviesť, inšpirovať. V tomto sa dá vidieť hlavný význam Chvály pomalosti. Prostredníctvom desiatok, ak nie stoviek epizód ukazujúcich, ako sa ľudia rozhodujú meniť svoj život, vidíme, že sa to dá. A to aj na úrovni urbanizmu, v ktorom sa napríklad plánujú cestičky pre cyklistov, vyhradzujú sa zóny bez áut, znižuje sa rýchlosť v mestách, formujú sa komunity zveľaďujúce priestor, susedstvá podporujúce aj pasívnejších členov spoločenstva.
Problém pomalosti je v niektorých životných oblastiach cena, ktorá sa za ňu musí zaplatiť. Je zrejmé, že nižšie vrstvy obyvateľstva si nemôžu úplne dovoliť ručne vyrábaný nábytok alebo uprednostnia lacnejšie fastfood stravovanie, keďže ich príjmy nemusia postačovať na kúpu farmárskych potravín. Pomalé hnutie vo svojej spotrebnej podobe patrí skôr strednej a vyššej vrstve. No bez ohľadu na príslušnosť k socioekonomickým skupinám môžu ľudia skúsiť vynechať rýchle impulzy svojich dní: menej sa pozerať na TV a sociálne médiá, venovať viac času blízkym, deťom, chodiť pešo, ako sa to dá, ísť na prechádzku a porozprávať sa, prečítať si nerušene pár strán z knihy, možno aj trochu meditovať alebo sa v tichu pomodliť.
Nie každému budú vyhovovať všetky nápady, ktoré sa v knihe objavujú, niektoré pôsobia dosť nezvyčajne až ezotericky, ale je ich dostatočné množstvo, aby si z nich vedeli vybrať záujemcovia uvažujúci nad trávením svojho času. Prečo to vlastne aspoň neskúsiť? Veď zlepšenie kvality svojho života za to stojí.
Carl Honoré: Chvála pomalosti. Spochybnenie kultu rýchlosti
Preklad: Zuzana Demjánová
Premedia, 2024