Snom študentov je prednášajúci, ktorý v nich vzbudí zanietenie, možno aj dlhotrvajúcu vášeň pre študovaný predmet. Thomas C. Foster vyučuje literatúru a kreatívne písanie na Michiganskej univerzite a ak sú jeho hodiny také pútavé a zábavné ako Čítaj literatúru ako profesor, tak sa dá jeho študentom len závidieť. Vo Fosterovom prístupe vidíme esenciu toho, čo máme na literatúre radi: neustále objavovanie nových príbehov, ktoré sú súčasťou toho jediného; snahe porozumieť svetu prostredníctvom zvedavosti a slov; hľadanie významov, priblíženie problémov ľudí v iných časoch a na odlišných miestach.

Ako čítajú literatúru profesori? Zásadný rozdiel medzi laikom a odborníkom je v tom, že odborník má za sebou určitý tréning a v čom ten tréning spočíva je témou jednotlivých kapitol. Hoci sa kniha číta ľahko, je zrozumiteľná a čitateľsky veľmi prístupná, určite nebolo vôbec jednoduché ju napísať a na jednom mieste na to Foster aj upozorňuje. Aspekt dĺžky písania verzus čítania je len jednou z mnohých nástrah, ktoré si čitatelia málokedy uvedomujú. Ďalšou je, že výrazne podceňujú svoju schopnosť porozumieť náročnej literatúre (teda aspoň oni ju považujú za náročnú). Foster nás neustále povzbudzuje, aby sme sa odbremenili od podobného mentálneho zaťaženia, robí to dômyselne a vytrvalo.

„Keď študentom hovorím, že majú využívať svoje predošlé čitateľské skúsenosti, tvrdia, že žiadne nemajú. Ako sme si ukázali, nie je to pravda. Ja im na to odpovedám: Viete viac, než si myslíte. Nie, neprečítali ste všetko. Ale je dosť možné, že ste prečítali dosť: dosť románov, memoárov, básní, novinových správ, filmov, televíznych show, hier a piesní, že už máte dostatočný základ. Skutočný problém spočíva v tom, že „neskúsení“ čitatelia majú tendenciu popierať svoje doterajšie zásluhy. Kašlite na to! Sústreďte sa na to, čo viete, nie na to, čo neviete.“

Foster nám postupne svojským, neraz komickým štýlom približuje ako čítať symboly, hľadať intertextualitu, čo to znamená, keď sa v románoch objaví voda, cesta alebo nejaká krajina. Venuje sa významu násilia, sexuality, chorobám, dopadom irónie, pričom neustále láka zoznámiť s ďalšími a ďalšími dielami. Svoje tvrdenia neváha ilustrovať nielen na románoch, divadelných hrách a poézii, ale aj filmoch. Filmy sú mimochodom predmetom jeho samostatnej knihy Reading the silver screen. Základ takmer celej literárnej tvorby v západnom kultúrnom okruhu vidí Foster v Biblii, Shakespearovi a ľudových rozprávkach. Ak by sa niekomu tento výpočet zdal príliš stručný, na konci knihy nájde zoznamy odporúčanej literatúry a filmov, ktoré sú podľa neho hlavné diela a pri ktorých, ako sľubuje, sa budete baviť. Jednoznačne platí, že literatúra je hra, užívajme si ju teda.

Thomas C. Foster: Čítaj literatúru ako profesor

Preklad: Marianna Bachledová

Tatran 2018

344 strán

Zobraziť diskusiu (0)