Samotný názov knihy odkazuje na jav, keď človek nesprávne začuje slová a prisúdi im iný význam. Tento zdanlivo drobný omyl sa stáva ústrednou metaforou celého románu. V krajine poznačenej vojnou totiž prestávajú byť samozrejmé nielen miesta a vzťahy, ale aj významy slov, ktoré človek celý život považoval za pevné a nemenné.

Keď sa omyl stáva pravdou

Mondegreen je teda slovo pre situáciu, keď niečo zle začujeme, no následne sa tejto mylnej verzie držíme. Aj preto sa stáva výstižným obrazom sveta, v ktorom sa menia istoty a človek sa učí žiť s novými významami.

Hlavný hrdina Haba Habinsky opúšťa rodný Donbas a prichádza do Kyjiva. Nie je však utečencom len v geografickom zmysle. Ocitá sa v priestore, ktorý je zároveň jeho vlastnou krajinou aj miestom, kde sa cíti ako cudzinec. Všetko, čo doteraz považoval za pevný základ svojho života, sa ocitá v pohybe. Spolu s novým mestom sa učí nový jazyk, nové zvyky a predovšetkým nový spôsob premýšľania o sebe samom. Krásny a experimentálny príbeh utečenca z donbaského regiónu pritom ukazuje, akou radikálnou premenou môže človek prejsť a ako hlboko sa takáto zmena zapisuje do jeho života.

Rafeyenko však neponúka klasický realistický román. Jeho rozprávanie sa pohybuje na hranici skutočnosti a sna, grotesky a tragédie, filozofickej úvahy a absurdného humoru. Jednotlivé obrazy sa často prelínajú, spomienky sa miešajú s fantazijnými výjavmi a popri každodennosti sa objavujú odkazy na mýty, piesne či ľudovú tradíciu. Výsledkom je text, ktorý odmieta jednoduché interpretácie a od nás si vyžaduje sústredenie a ochotu nechať sa viesť skôr atmosférou než lineárnym príbehom.

Svet poznačený vojnou totiž nemožno opísať uhladeným a harmonickým jazykom. Chaos, neistota a neustále preskupovanie významov sa stávajú prirodzenou súčasťou rozprávania. Rafeyenko neskladá príbeh z jasne ohraničených udalostí, ale z fragmentov, ktoré sa postupne spájajú do obrazu človeka hľadajúceho vlastné miesto.

Zmena jazyka je bolestivý proces

Pozoruhodná je aj samotná téma jazyka. V knihe Mondegreen nejde iba o komunikačný prostriedok, ale o niečo oveľa hlbšie. Jazyk sa stáva priestorom pamäti, kultúrnej príslušnosti a osobnej identity. Zmena jazyka preto predstavuje bolestivý proces, počas ktorého sa človek nanovo definuje. Autor pritom naznačuje, že pamäti ani jazyka sa nemožno jednoducho vzdať. Práve ony totiž formujú našu identitu a sprevádzajú nás aj vtedy, keď sa okolnosti života dramaticky zmenia. Slová nikdy nie sú neutrálne, nesú v sebe príbehy, spomienky i celé dejiny.

Napriek vážnym témam však román nepôsobí beznádejne. Autor miestami prekvapuje jemnou iróniou, absurdnými situáciami i zvláštnou nežnosťou, s akou pristupuje k svojim postavám. Smrť a láska, ktoré sa objavujú už v podtitule knihy, tu nestoja v protiklade, no navzájom sa dopĺňajú ako dve neoddeliteľné súčasti ľudskej skúsenosti.

Volodymyr Rafeyenko vytvoril dielo, ktoré hovorí o vojne bez veľkých gest a patetických slov, a sústreďuje sa v ňom na človeka, ktorý sa po strate domova pokúša znovu poskladať svoj svet. Nie je to príbeh o vzdaní sa minulosti, ale o schopnosti človeka prijať zmenu a zároveň si uchovať to, čo ho formovalo.

Volodymyr Rafeyenko: Mondegreen. Piesne o smrti a láske

Preklad: Veronika Goldiňáková

BRAK, 2026

Zobraziť diskusiu (0)