Smrekovec a jedľa
Staršieho z bratov – Luigiho – už od narodenia symbolizuje smrekovec, ktorý na jeho počesť v záhrade zasadil otec. „Predurčený rásť na slnku, ťahať sa do výšky, tvrdý a krehký, a kolísať sa vo vetre.“ Mladší Alfredo si „vyslúžil“ pri narodení jedľu. „Rastie v tieni, silná a húževnatá.“

Kým Luigi ani raz neopustil rodné údolie, Alfredo predstavuje nepokoj v pohybe. Utiekol až do Kanady, aby sa dostal z problémov, ktoré si spurný bitkár svojimi vylomeninami spôsobil doma.

Teraz po otcovej smrti sa obaja bratia stretávajú doma, aby vybavili dedičstvo. Luigiho tehotná manželka si neželá vo svojom dome hostiť problémového švagra. A ten sa za krátku chvíľu dostáva v rodisku do svojej zabehnutej pozície na neistej hrane medzi provokáciami, agresiou spôsobenou alkoholom a nebezpečnými frajerinami.

Stretnutie bratov je sprevádzané paralelným rozprávaním o pátraní po zvlčilom psovi, ktorý v kraji necháva za sebou dohryzené mŕtvoly iných psov.

Vlastné miesto v príbehu má údolie Valsesia, tiahnuce sa dole od hory Monte Rosa, predurčené padnúť za obeť turistickému ruchu. „Ľudia od počiatku vekov vyrubujú stromy, kántria zver a navzájom si rozbíjajú hlavy. Ak existuje na tejto zemi zlo, je len naše.“

Z azylantov domáci
Obľúbený taliansky prozaik pokračuje v „horských“ príbehoch. Neposiela hrdinov úplne hore na vrcholy hôr. Nepotrebuje na dramatické rozprávanie horolezecké trampoty či smrť v snežnej búrke. Svojich hrdinov necháva dole v údoliach, kde sú utopení v starodávnych problémoch ľudskej existencie a okrem toho ich čakajú nové starosti spojené s pokrokom.

Najnovšia Cognettiho novela má opäť svoju „migrantku“ z mesta. Luigiho manželka Elisabetta opustila veľkomesto i vysokoškolské štúdiá literatúry. Ako by autor mohol vynechať tento motív, keď on sám žije striedavo v Miláne a v horskej chatke v nadmorskej výške dvetisíc metrov?

Vrcholy hôr i údolia medzi nimi sa stávajú azylom. Napriek zdanlivému úniku od ruchov, kriku a konfliktov rýchleho sveta má aj tento azyl vlastnú ponuku emočných búrok a vzťahových drám. V čistejšom horskom vzduchu je všetko ešte viac odkryté. Ľudia neprichádzajú do takýchto azylov v pozícii sebavedomých pánov, pretože po istom čase sami na sebe pocítia osud spoločný všetkému živému. V takej chvíli poznania prestanú byť hosťami a stávajú sa naveky domácimi.

Špecialitou Cognettiho novinky je autorovo záverečné priznanie k literárnym aj mimoliterárnym inšpiráciám. Ako chlapec počúval kazetu Nebraska od Brucea Springsteena. V čase vzniku Nebrasky napísal Raymond Carver svoje najlepšie poviedky. Cognetti nevie, či sa títo dvaja niekedy stretli, ale je presvedčený, že ich piesne a poviedky spolu vedú dialóg.

Tak to v údoliach býva – hlas z jednej strany sa stáva ozvenou na druhej.

Paolo Cognetti: Dole v údolí

Preklad: Alexandra Lenzi Kučmová

Ikar – ODEON, 2024

Zobraziť diskusiu (0)