S podobnými témami sa v írskej literatúre často stretávame: napríklad Joyceov Stephen Dedalus z Ulysses túži vymeniť svojho otca za Leopolda Blooma, hrdinky Cait Bradyová a Brigit Brannanová z trilógie írskej autorky Edny O´Brienovej utečú z vidieka do mesta, či postava Mahoneyho z románu Johna McGaherna Tma, sa chce vymaniť spod brutálnej nadvlády svojho otca.

V najnovšej esejistickej zbierke, Šialený, zlý, nebezpečný: Wildov, Yeatsov a Joyceov otec, ktorá vyšla minulý rok, sa Colm Tóibín podujal v troch esejách, ktoré pôvodne odzneli v sérii prednášok na Emory University v americkom štáte Georgia, načrtnúť život Williama Wilda, Johna Butlera Yeatsa a Johna Stanislausa Joycea a ich troch synov Oscara Wilda, Williama Butlera Yeatsa a Jamesa Joycea, ktorí položili základy írskej literatúry 20. storočia. Najnovšia Tóibínova kniha neprináša nijaké nové poznatky o spomenutých osobnostiach írskeho spoločensko - kultúrneho života 20. storočia, no ponúka nový uhol pohľadu a kreatívnu konšteláciu nazhromaždených materiálov. Historická korešpondencia, básne, autobiografie a memoáre spolu s autorovou vlastnou skúsenosťou približujú literárnu históriu a dožadujú sa čitateľovej citovej odozvy. Autor týchto esejí nachádza ľudské a osobné spojivá medzi otcami a synmi, akési vyrovnanie rodinných vzťahov, a tým zľudšťuje v kontexte týchtovelikánov a ich diela. Všetky nevypovedané rodinné napätia, zauzlenia, zakosílenia a drámy, ktoré sa kedysi zahrabali hlboko pod zem ľudskej pamäti v nádeji, že zmiznú, si napokon vždy nachádzajú cestu von k budúcim generáciám.

V Dubline, kde Wilde, Yeats a Joyce istý čas žili, prebýval vyše štyridsať rokov aj Colm Tóibín. Jeho nedávno vyšlá esejistická kniha je zároveň aj o Dubline 19. storočia, o meste, ktoré vždy ponúkalo istú dávku blahodárnej izolovanosti a anonymity. Prostredníctvom spoločenského zaradenia, ktoré spájalo otcovsko-synovské trio a zároveň ich držalo od seba, Colm Tóibín čitateľov nenásilne sprevádza kultúrnou, politickou a sexuálnou históriou viktoriánskeho Írska, jeho nejasne formulovanou identitou, triednym zaradením a vzťahom k Anglicku. Dublin 19. storočia po írskom hladomore bolomiesto narastajúcich profesionálnych príležitosti, no aj chaosu. Napomáhal a zároveň napĺňal tieto silné osobnosti írskej literatúry a maliarstva. Toto mesto, ako tvrdí Tóibín, sa samo správalo ako nie príliš schopný a autoritatívny otec, bolo skôr kreatívne, voľnomyšlienkárske a neznášanlivé.

V prvej eseji predstaví autor Colm Tóibín Wildovho otca, lekára, amatérskeho archeológa putujúceho po celom Egypte a Alžírsku, študenta medicíny v Rakúsku, jeho angažovanosť (prostredníctvom manželky lady Jane) v národnom írskom hnutí, administrátora na sčítanie obyvateľstva, štatistu a epidemiológa skúmajúceho príčiny úmrtnosti v Írsku, a zberateľa folkloŕu na írskych ostrovoch Meath a Aran. Nakoniec ho nachádzame uprostred sexuálneho škandálu, keď odmietne v roku 1864 mimosúdne urovnanie žaloby zo sexuálneheo zneužitia Mary Traversovej, dcéry svojho kolegu. Tóibín upozorňuje na Wildove pohŕdanie akoukoľvek úctou ku konvenciám, či už sexuálnym, politickým alebo a hygienickým. William Wilde zomrel v roku 1874 vo veku 61 rokov. Keď o dvadsať rokov neskoršie jeho syn, podobne obvinený a odsúdený za nemorálne správanie, písal v žalári Reading Gaol 50 000 slovný De Profundis, list milencovi Alfredovi Douglasovi – Bosiemu, jediná osoba, ktorú tu nikdy Oscar Wilde nespomenie, je otec. Hoci títo dvaja - otec a syn mali toľko toho v živote spoločného. Sociálne zaradenie v Dubline formovali jazyková virtuóznosť a vtip. Aj Oscar Wilde sa nazval v svojom liste lordom jazyka. Jeho rodičia sir William a lady Jane (Speranza) si tiež vybudovali svoje vlastné postavenie literárnymi salónmi, čítaním a písaním a hlavne vlastnou excentricitou. A aj keď to Wilde mladší nikdy nepriznal, svoju originalitu zdedil nepochybne po rodičoch. Colm Tóibín sa opiera o Wildov list, ktorý tvorí základ úvah o vzťahu Williama a Oscara Wilda.

Esej o Johnovi Butlerovi Yeatsovi, právnikovi, neúspešnom finančníkovi a maliarovi je najčítavejšia a sústreďuje sa hlavne na posledných pätnásť rokov, keď John B. Yeats žil na Manhattane, v skromných prenajatých priestoroch. Tu donekonečna pracoval na svojom autoportréte, ktorý vlastne nikdy nedokončil, odkladajúc návrat do rodného Írska. Do New Yorku sa presťahoval ako 68 - ročný v roku 1907 so svojou dcérou Lily niekoľko rokov po smrti manželky Susan Mary Pollexfenovej, s ktorou žil, i keď nie veľmi šťastne, štyridsať rokov. V New Yorku maľoval len tých, ktorých mal rád. Pohŕdal ambicióznosťou a pevnou vôlou. Starý pán Yeats bol vášnivým pisateľom prekrásnych listov, ktoré písaval synovi Williamovi a ktoré určite ovplyvnili budúceho mladého básnika. Atlantický oceán - vzdialenosť medzi Írskom a Amerikou ho akoby v tejto korešpondencii oslobodzovala. Neuveriteľne dojímavá a vášnivá je aj Yeatsova korešpondencia s bývalou láskou z mladosti - Rosou Buttovou, dcérou významného írskeho politika. Táto nenaplnená láska vdovca a emigranta bola o túžbe, nie o čine. Nepísal o živote, ktorý premárnil, ale o živote, aký si predstavoval. Listy Rosy Buttovej, objektu Yeatsovej vášne, sa nikdy nenašli, no Yeatsova korešpondencia (200 listov) sa zachovala. Títo dvaja si totiž sľúbili, že korešpondenciu zničia. Yeats sľub dodržal, a Rosy Buttová si Yeatsove listy ponechala. Po jej smrti v roku 1926 (4 roky po smrti Yeatsa), jej neter- maliarka Mary Schwanzyová listy darovala Oxfordu pod podmienkou, že budú sprístupnené v roku 1979. Mnohé listy majú niečo spoločné s básňami, ktoré napísal jeho syn William po otcovej smrti. Svojho otca v New Yorku nenavštívil, hoci ho až do smrti finančne podporoval.

James Joyce, posledný z trojice slávnych synov, nenavštívil svojho otca celých 19 rokov. Esej o Johnovi Joyceovi je viac sústredená na mladého Jamesa, keďže postava otca nechýba v nijakom z literárnych diel jeho syna.V románe Ulysses v časti 9, nazvanej Skylla a Charybda, sa vyjadruje mladý Stephen Dedalus o Hamletovi. Sú práve 2 hodiny popoludní 16. júna 1904 v Národnej knižnici v Dubline. Stephen tvrdí, že Hamlet je zároveň Shakespearom (otcom Hamleta v skutočnosti mŕtveho Shakespearovho syna) synom nedávno zomrelého vlastného otca a ducha, ktorého skutočne Shakespeare v Globe hral. Stephen si kladie otázku, …a kedy nastanie moja chvíľa, kedy sa ja stanem otcom – synom - umelcom i duchom zároveň? Je jasné, že Stephenove otázky sú otázky mladého Jamesa Joycea. Jeho otec John Joyce, nezodpovedný, lajdácky a talentovaný muž, bol presvedčený, že bol obeťou nežičlivých okolností, nechýbala mu výrečnosť, nebojácnosť, bol sentimentálny a zároveň zatrpknutý a krutý, keď pil. Utrácal, rečnil a krásne spieval a mnohodetná rodina postupne zostupovala po spoločenskom rebríčku nadol. James Joyce ho v svojom diele identifikoval ako život sám, ako silu. Humor v románe Ulysses je humorom jeho otca a jeho známych a priateľov, je obrazom mladého Jamesa a jeho otca. Spisovateľ James Joyce sa k téme otcovstva bude v svojej tvorbe neustále vracať. Svojmu kritikovi a priateľovi Louisovi Giletovi sa po smrti svojho otca v roku 1931 zdôveril : “Nikdy nič nepovedal o mojich knihách, nikdy sa k nim nevyjadril, no zaprieť ma nemohol…”

Colm Tóibín si vybral pre svoje najnovšie esejistické dielo obrovskú tému, ktorú s bravúrou zvládol. Traja otcovia a ich velikáni synovia, ktorí položili neotrasiteľné základy írskej kultúry minulého storočia, ponúka vela spôsobov stvárnenia. Tóibínov talent románopisca s citom pre psychologický odtieň vytvára z týchto esejí nezabudnuteľne elegantnú prózu. A hoci sa autor do nej vkladá vlastnými skúsenosťami, nikdy tu svojho vlastného otca nespomenie. Čitateľ si uvedomuje, že otcovská absencia v týchto prípadochmožno ani nebola na škodu. Nekládla prekážky úplnému a slobodnému rozvoju tvorivých talentov.

Názov esejistickej zbierky Mad, Bad, Dangerous To Know si pravdepodobne autor požičal od lady Caroline Lambovej, ktorá takto nazvala svoju veľkú lásku – Lorda Byrona. Nepredpokladám, že by Tóibína inšpiroval rovnomenný názov hudobného albumu britskej pop skupiny Dead or Alive…

Ktovie, či sa Colm Tóibín nechystá raz napísať aj eseje o matkách spomenutých troch velikánov…?

Colm Tóibín je írsky spisovateľ, ktorý žije striedavo v Dubline a v New Yorku, kde pôsobí ako hosťujúci professor na Columbijskej univerzite.Doteraz napísal deväť románov a dve zbierky poviedok. Je autorom 21 odborných a esejistických publikácií.

Kniha esejí Šialený, zlý, nebezpečný: Wildov, Yeatsov a Joyceov otec (Mad, Bad, Dangerous to Know: The Fathers of Wilde, Yeats, and Joyce, Scribner, 2018) je zatiaľ autorovou poslednou publikáciou.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)