Mnohým sa zdajú Brownove zápletky veľmi napínavé a nápadité, prirodzene, podobný efekt chcel autor zanechať aj pri čítaní tohto už piateho dielu s ústrednou postavou Roberta Langdona. Určite sa mu to do istej miery podarilo, ale do akej, to už naozaj nechám na čitateľovi.

Ja sa vo svojej recenzii pozriem na druhú zaujímavú stranu mince – na historicko-filozofický aspekt. Okrem histórie sa kniha zaoberá aj vedecko-filozofickými otázkami na tému vzťah veda a náboženstvo. Na oficiálnej webovej stránke knihy nájdeme jednoduché zhrnutie obsau knihy do otázky: Prežije Boh vedu? Brown síce nenapísal knihu ako svoj názorový manifest, pretože má akčný dej, plno neočakávaných zvratov hlavolamov a naháňačiek... Dielo je však presiaknuté vlastnými autorovými myšlienkami. Harvardský odborník na náboženskú symboliku Robert Langdon už takmer obligátne uniká s veľmi šarmantným ženským zástupcom, tento raz s Ambrou Vidalovou. Kľúčovou postavou knihy je však Edmond Kirsch – počítačový odborník a futurista.

Dej sa odohráva v Španielsku. Od samotného začiatku doň vstupuje náboženstvo a jeho predstavitelia – židovský rabín, moslimský imám. Najväčšiu úlohu tu hrá konzervatívny biskup Valdespino. Netreba zabudnúť ani na inú prominentnú „postavu“, ktorou je umelá inteligencia – Winston.

Hneď na začiatku knihy sa dozvieme, že téma sa bude točiť hlavne okolo dvoch veľkých otázok ľudskej existencie: Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Autorovo uvažovanie je však založené na istom konkrétnom chápaní histórie, ktoré súčasní historici považujú za mylné.

Ako zhodnotiť Brownovo dielo po historickej stránke?

Žánrom knihy je, samozrejme, beletria, ale oplatí sa pozrieť, ako Dan Brown pracuje s historickým poznaním. Práve jeho myslenie v tomto ohľade je znepokojujúce pre historika vedy. Autor totiž narába s tzv. konfliktným modelom, čiže s interpretáciou, podľa ktorej pri strete vedy a náboženstva existoval (a existuje) neustály konflikt. Tieto myšlienky rozvíjal aj v diele Anjeli a démoni. Aj keď je takýto pohľad stále bežný v širšej verejnosti, takmer všetci historici tento konflikt odmietajú. Napriek tomu sa téza o neustálom konflikte medzi vedou a náboženstvom objavuje hlavne v dielach neodborníkov. Odkiaľ Dan Brown čerpá svoje myšlienky? Myslím si, že odpoveď je jasná – čerpá z hnutia Nový ateizmus.

Nový ateizmus je myšlienkový prúd, ktorý vznikol pár rokov po páde newyorských dvojičiek v roku 2001 a prejavoval sa vo viacerých knihách napísaných rôznymi ateistickými intelektuálmi. Tento druh ateizmu nie je nový preto, lebo by ponúkal inovatívne argumenty (za ktoré je mnohokrát kritizovaný napríklad aj inými akademikmi-ateistami), ale pre svoj útočný tón voči náboženstvám. Dan Brown v knihe spomína viacerých autorov z tohto prúdu, a to buď konkrétnym menom, alebo názvom ich publikácie, dokonca cituje aj ich konkrétne myšlienky. Ako príklad spomeniem dielo už nebohého Christophera Hitchensa, ktoré v češtine vyšlo pod názvom Bůh není veliký : O tom, jak náboženství všechno ničí. Jeho nosná myšlienka je zhrnutá v tomto úryvku:

Aj pri písaní týchto slov veriaci ľudia rôznymi spôsobmi plánujú moju a vašu záhubu, ako aj zničenie všetkých tvrdou prácou nadobudnutých ľudských úspechov, ktoré som spomenul. Náboženstvo ničí všetko.

Ako čitateľ zistí, táto myšlienka úzko súvisí aj s príbehom v Pôvode. Dan Brown síce s „novými ateistami“ nezdieľa takýto silný útočný tón, ale poukazuje na podobné témy: dogmatizmus fundamentalistických náboženstiev, prevládajúci kreacionizmus (odmietanie evolúcie) v Amerike a strety vedy a náboženstva, ktoré vraj vždy vyhral prvý spomenutý účastník.

Ako si môžeme byť istí, že mnohé Brownove protináboženské myšlienky patria práve jemu a že nejde o názory patriace len do úst fiktívnych postáv? Odpoveďou sú jeho verejne známe názory. Zvlášť zaujímavým je prehlásenie z decembra 2015 (dva roky pred vydaním Pôvodu), kde má Brown príhovor s názvom „Zabije veda náboženstvo?“, práve na tému vzťahu týchto dvoch systémov.

Jeho pohľad sa odráža aj v postave Edmonda Kirscha (pozri kapitoly 17 a 20 v knihe). Keď postava vyslovuje svoje názory, ktoré sú totožné s verejne známymi myšlienkami Dana Browna.

Vedecká (ne)gramotnosť

Musím sa priznať, že ma veľmi sklamala vedecká negramotnosť autora, prejavujúca sa zvlášť v jeho chápaní evolúcie. Najväčší bolehlav spôsobuje (viackrát opakované) tvrdenie, kde autor prostredníctvom postáv hovorí, že podľa evolučnej teórie pochádzame z opíc… (Nepochádzame totiž z opíc, ale zo spoločného predka človeka a opice.) Kontext naznačuje, že to autor naozaj aj takto chápe a že nejde len o mylný názor fiktívnych postáv. Je to zvláštne, pretože Dan Brown nabáda, aby sme sa pri vedení dialógu s druhými neustále vzdelávali.

Okrem tohto hlavného nezmyslu som zachytil niekoľko ďalších, menej podstatných tvrdení, ktoré naznačujú, že Brown evolučnú biológiu ani zďaleka nechápe, hoci si to myslí. Brown sa vyslovuje, že darvinizmus sa zaoberá otázkou vzniku života (nepravda), že ide o „zlepšujúci“, progresívny, či až predurčený proces (nepravda), a že k tzv. kambrijskej explózii „došlo prakticky cez noc“ (tak to skresľujú kreacionisti, ale trvala asi 50 miliónov rokov – zhruba v období medzi 540 a 485 miliónmi rokmi).

Jeho komentáre takmer stavajú na jednu úroveň modernú evolučnú teóriu a Darwinove názory (omyl). Podobne, serióznejšie náboženské reakcie na evolúciu tu nemajú žiadne miesto (prezentuje len hlúpe názory). Spomína aj akademikov, ktorí sa evolúcii venovali, ako napríklad historika Edwarda Larsona (ktorého podľa mňa nečítal) a svetoznámeho, už nebohého paleontológa Stephena Jaya Goulda (ktorého očividne nepochopil), a svoje dielo popretkával ďalšími súčasnými odborníkmi a ich vyjadreniami (niekedy mylnými). Rovnako zrejme nechápe fungovanie entropie. Rozširuje mýtus, že ľudia dlho verili v plochú Zem, a to aj počas plavby na lodiach.

Dan Brown – znovu mylne – zastáva názor, že za úpadok moslimskej vedy v 12. storočí môže al-Gazáliho teológia. Kopernik s Galileom heliocentrizmus nijako nedokázali, a prvý menovaný nemal s cirkvou žiadne inkvizičné problémy. Je neuveriteľné, že píše, že cirkev sa v časoch Galilea zbavovala tých najväčších vedcov, a to dokonca „systematickým vraždením“. Hovorí tiež, že čím väčšmi bude veda dominovať spoločnosti, tým väčšmi bude náboženstvo na ústupe, hoci táto tzv. sekularizačná téza je už dnes odmietaná. Chce spraviť vede dobré meno, ale v skutočnosti tu paroduje ozajstných vedcov a vedecký proces.

Možno som na Dana Browna príliš prísny, ale myslím si, že môže mať v hlave tak trochu zmätok z kníh, ktoré si na danú tému prečítal. Na jednej strane niekedy používa argumenty „nových ateistov“, ktorí argumentujú proti náboženstvu a Božej existencii, a na strane druhej sa zdá, že sú mu sympatické argumenty tzv. hnutia „inteligentného dizajnu“, ktoré vidí mnohé prírodné javy ako prejav akejsi inteligencie či vedomia. Brownove myšlienky na konci knihy prechádzajú do akejsi zvláštnej syntézy (kapitola 102).

Autor by sa mal doučiť niektoré vedecké základy, zvlášť keď o nich rozpráva v kľúčových scénach svojho diela. Je to pre mňa paradox, pretože aj samotní „noví ateisti“ si veľa ráz lámu hlavu nad rozšíreným mylným chápaním evolúcie, a tiež preto, lebo v závere Brown tvrdí, že: „Posledné štyri roky mi pri rešeršovaní pre tento román poskytlo veľkorysú pomoc množstvo vedcov, historikov, kurátorov, teológov a organizácií.“ Napadá mi niekoľko možností, ako k tomuto paradoxu došlo, a jedno z tých intelektuálnejšie dôstojnejších mi vraví, že ich zrejme použil len veľmi limitovaným spôsobom a že si uvedení vedci jeho zvláštne vedecké vyjadrenia nemohli prečítať. Pri čítaní iných recenzii som si nevšimol, že by niekto dával do popredia tieto vedecké, historické a filozofické aspekty jeho diela. Myslím si však, že sú dôležitou súčasťou pochopenia a prijímania diela.

Brown sa verejne vyjadril, že Pôvod je o jeho osobnej ceste, na ktorej sa snaží zosúladiť svety vedy a náboženstva. Jeho odpoveďou je, že náboženstvo musí byť progresívne, schopné vyvíjať sa a byť inovované vedeckými poznatkami. Autora chválim za jednu vec: prial si, aby toto dielo rozprúdilo debatu na témy, ktorým sa jeho kniha venovala. Zaiste v myšlienkach ovplyvní ďalšie milióny čitateľov, ku ktorým sa dostane. Dúfam, že aj moja recenzia prispela do tejto debaty a poukázala na relatívne bežne prehliadané chybné skutočnosti.

Andrej Zeman, MA, MSc.

(Vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterské tituly z biblistiky na University of London, a z histórie a filozofie vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli.)

Text sme prebrali so súhlasom z www.historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)