Prečo by sme mali poznať pravú podstatu sveta, teda správnosť faktov o ňom? Minimálne kvôli rozhodovaniu o závažných témach, prípadne o reprezentantoch, ktorých si volíme, aby o nich rozhodovali. Uvedomenie si, koľko nesprávnych informácií prúdi cez médiá napr. v súvislosti s očkovaním, klimatickými zmenami, chudobe, terorizme apod., dokáže ľudí snáď podnietiť, aby argumentovali správne a zavrhovali nezmysly. Na vine však nie sú médiá samotné, ani zastaranosť informácií, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je to dramatický inštinkt vyplývajúci z evolúcie mozgu: túžime po dráme a rýchlom rozhodovaní, pretože tak je to človeku prirodzené. Podľa Roslinga sa však „Musíme naučiť kontrolovať prísun dramatických zážitkov. Nekontrolovaný apetít na drámu nám dokáže zahmliť skutočnú realitu sveta a zviesť nás ďaleko z cesty“.

Zásadná ľudská vlastnosť, ktorá nám môže pomôcť odhaliť skutočnosť je zvedavosť. Neuspokojiť sa s predkladanými interpretáciami, ale overovať si ich a hľadať ďalšie súvislosti. Rosling zastáva predstavu, že znalosť dát ukazujúcich pozitívne zmeny dokáže ľudí upokojiť a preto píše o dátach ako o terapii. „Myslenie vo faktoch“ by sa malo stať súčasťou bežného života, cieľavedome by malo byť precvičované a takto bude zvyšovať kvalitu života, lebo zbaví stresu z očakávaných tragédií. „Každá skupina respondentov si myslí, že svet je hrozivejší, násilnejší a zúfalejší – skrátka, dramatickejší -, ako reálne je.“ Tematicky sú príklady v knihe dosť rôznorodé, najčastejšie sa venuje vzdelaniu, zdraviu, migrácii, rozdeleniu príjmov, úmrtiam v dôsledku katastrof a terorizmu, populačnému vývoju a ďalším.

Ako teda rozvíjať kritické myslenie? Rosling sa postupne v jednotlivých kapitolách venuje desiatim najčastejším chybám v ľudskom myslení a navrhuje spôsoby ako ich potlačiť alebo trénovať ich odstránenie. Videnie sveta v dvoch kategóriách (oni/my, bohatí/chudobní, dobro/zlo atď), uprednostňovanie zlých správ pred dobrými, spomienkový optimizmus a mnohé ďalšie sú typické príklady ako fungujeme v bežnom živote. Roslingova kniha je špičková v tom, že predkladá nástroje na vyvarovanie sa chýb v uvažovaní, či už ide o učenie porovnávania (napr. uvedomenie si extrémov, priemerov) alebo vypočítania rizík (nebezpečenstvo a jeho výskyt), trvanie na dátach, vyžadovaní viac času a informácií a ďalšie naozaj pozoruhodné rady. Celú knihu sprevádza prepracovaná infografika ale napr. aj testovacie otázky, čím je čitateľ oveľa viac vtiahnutý do témy a môže porovnať vlastné predpoklady s overenými faktami.

Význam diela Hansa Roslinga pokračuje aj po jeho smrti v roku 2017 a naďalej sa rozvíja prostredníctvom softvéru Trendalyzer, ktorý vyvinul so svojím synom a nevestou. Tí sú, mimochodom, aj spoluautori knihy, čo Rosling uvádza hneď na jej začiatku. Pod názvom Public Data Explorer (takto sa Trendalyzer volá po odkúpení Googlom) si môže každý prezerať interaktívne grafy na veľmi rôznorodé témy: indikátory svetového vývoja (chudoba, zdravie, vzdelanie, životné prostredie a iné), nezamestnanosť, minimálna mzda, ceny pohonných hmôt a ďalšie. Zdrojom údajov je Eurostat a Svetová banka, prezeraním môžete veľmi užitočne a zaujímavo stráviť čas, keď si napríklad overujete výroky rôznych názorových vodcov. To sa dá len odporučiť, pretože pravdivosť ich výrokov o povahe sveta je nezriedka minimálne sporná. Kniha Moc faktov je nepochybne tá najlepšia investícia do vlastného myslenia, akú si môžete dovoliť urobiť kedykoľvek, ale ideálne čo najskôr.

Rosling Hans, Rönnlundová Roslingová Anna, Rosling Ola: Moc faktov |Desať dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy – a prečo sme na tom lepšie ako si myslíme.

Preklad: Marianna Bachledová

Vydavateľstvo: Tatran 2019

Zobraziť diskusiu (0)