Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy, ktorej editorom je Michal Habaj, obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L. Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický).

Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov; tá predstavuje v mnohých prípadoch výrazovo, tvarovo a ideovo to najambicióznejšie, čo v slovenskom literárnom kontexte prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia vôbec môžeme nájsť: od generačného nástupu v rokoch 1922 – 1923 cez vrchol v rokoch 1924 a 1925 až po doznievanie v roku 1926. Všetky poviedky davistov boli pôvodne publikované iba časopisecky, viaceré z nich vychádzajú knižne prvý raz až v našej antológii.

K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre obsahujúce kompletnú bibliografickú informáciu o prvom časopiseckom vydaní a prípadných knižných vydaniach, analytickú interpretáciu textu s literárnohistorickými súvislosťami, súčasťou je i blok vysvetliviek. Publikácia obsahuje tiež edičnú poznámku vysvetľujúcu realizované editorské postupy a princípy textologických úprav, biograficko-bibliografické portréty autorov, obrazovú prílohu s fotodokumentáciou a záverečnú syntetizujúcu vedeckú štúdiu. V nových kontextoch a súvislostiach upozorňuje na fenomén ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre, kultúre a spoločnosti medzivojnového obdobia.


Michal Habaj (1974) je básnik a literárny historik. Vyštudoval odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV. Zaoberá sa výskumom modernizmu a avantgárd v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia. Je autorom monografií Druhá moderna (2005), Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka 1922 – 1942 (2013), Básnik v čase: Smrek – Lukáč – Novomeský – Poničan (2016) a spoluautorom a spolueditorom monografie Modernizmus v pohybe (2019). Edične pripravil antológiu Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930 (2018). Jeho štúdie sú súčasťou viacerých kolektívnych monografií, naposledy Kontakty literatúry (modely, identity, reprezentácie) (2020), Portraying Countryside in Central European Literature (2021).


Michal Habaj (ed.): DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy

OZ KPTL, 2023

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Úryvok z knihy Ekológia a politika

Úryvok z knihy Ekológia a politika

André Gorz

Dve vizionárske eseje obsiahnuté v knihe: Ekológia a politika a Ekológia a sloboda, pochádzajú z pera francúzskeho filozofa, jednej z najvýraznejších postáv politickej ekológie ANDRÉHO GORZA. Napísal ich v 70. rokoch minulého storočia a ich ústrednou témou sú najhlbšie príčiny a dôsledky ekologickej krízy. „Vieme, že náš svet sa skončí; že ak budeme takto pokračovať, život v moriach a riekach zanikne, pôda stratí prirodzenú úrodnosť, vzduch v mestách nás zadusí a život sa stane privilégiom tých, ktorí jediní budú mať právo stať sa vyvolenými exemplármi novej ľudskej rasy, prispôsobenej chemickými procesmi na novú ekologickú niku, ktorú pre ňu synteticky získajú biologickí inžinieri...“ (André Gorz)

Ak ťa znásilnia, budeš o tom verejne hovoriť?

Správy

Ak ťa znásilnia, budeš o tom verejne hovoriť?

Alebo uprednostníš zostať v úzadí ako mnohé, nespočetné obete sexuálneho násilia po celom svete? Pred touto otázkou stála v roku 2015 aj autorka knihy Čierna skrinka, japonská reportérka Šiori Itó. Jej prípad bol však zložitejší vzhľadom na okolnosť, že človek, ktorý ju znásilnil, bol prominentný japonský novinár s rozsiahlymi väzbami vo vládnych kruhoch.

Čo ak by na protest prišli všetci?

Čo ak by na protest prišli všetci?

Mark Fischer

Úryvok z knihy od Marka Fischera – Kapitalistický realizmus. Je ľahšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu? Od roku 1989 sa kapitalizmus prezentuje ako jediný možný politicko-ekonomický systém. Filozof a publicista Mark Fisher vo svojej knihe opisuje vývoj a základné princípy ideológie kapitalistického realizmu, ktorá triumfuje práve preto, že predstiera, že žiadnou ideológiou nie je. Analýzou konkrétnych príkladov z politiky, filmu a literatúry dokazuje, že kapitalistický realizmus ovplyvňuje všetky sféry moderného spôsobu života a kladie si otázku: existuje alternatíva?