Dědicové země
Ildefonso Falcones je súčasný španielsky autor historických románov. Pôvodným povolaním právnik, stihol doposiaľ napísať štyri knihy, ktoré vzbudili nadšené ohlasy doma i vo svete. Čerstvá novinka má názov Dědicové země a vyšla nedávno v českom Argu v podarenom preklade Lenky Malinovej.
Aj tentoraz nás Falcones vezme na výlet hlboko do histórie. Ťažisko tradične hrubiznej knihy je posadené do stredovekej Barcelony na prelome 14. a 15. storočia, pričom autor ňou voľne nadviaže na osudy niektorých postáv z debutu Katedrála moře.
Arnau Estanyol zostarol a stal sa z neho veľavážený mešťan s veľkým zmyslom pre spravodlivosť. Estanyolovým chránencom je mladučký výrastok Hugo Llor, polosirota bez otca. Pracuje v barcelonských kráľovských lodeniciach ako nosič železnej gule zajatého janovského staviteľa lodí a aj on sám sníva o tom, že bude vyučený za mestres d´aixa – uznávaného majstra lodiara.
Situácia sa však prudko mení po kráľovej smrti. Boj o trón na seba nenecháva dlho čakať. Na scéne sa opäť objavuje tyranský klan Puigovcov podporujúci svojho kráľovského adepta s cieľom pomstiť sa Estanyolovým. Majster Arnau je nakoniec potupne popravený, majetok zabavený a Hugo je nútený z lodeníc utiecť. Útočisko nájde v komunite barcelonských židov. Stretnutie s vinárom Mahirom Hugovu existenciu navždy poznamená a vyšle ho v ústrety nebezpečnej budúcnosti.
Hugove otrasné životné eskapády tvoria kostru grandiózneho Falconesovho rozprávania. Autor v sýtych farbách líči vskutku masívne scenérie zachytávajúce stredovekú Barcelonu, ktorú, podobne ako aj zvyšný kresťanský svet, formovali dva najzásadnejšie faktory: svetská a cirkevná moc. Na jednej strane prebiehajú takmer neustále vojenské konflikty medzi mestskými štátmi, kráľovstvami a kniežatstvami ležiacimi na území Španielska, Talianska, Francúzska, Sardínie či Sicílie. Na strane druhej sa západné kresťanstvo nachádza v stave veľkej schizmy, keď sa za hlavu katolíckej cirkvi považujú naraz až traja vzdoropápeži. Stabilitu do cirkevných radov opätovne vniesol až niekoľko rokov trvajúci Kostnický koncil.
Následky stretov oboch týchto prúdov sa logicky pretavili do fungovania celej stredovekej spoločnosti, ktorú Falcones dokázal obsiahnuť skutočne zoširoka. Využíva na to pomerne značný počet postáv s výraznými, nezjednodušenými, plnokrvnými charaktermi, ktoré nitkami silných, tragických, veľmi tvrdých príbehov zväzuje práve s osobou Huga Llora. Tým sa mu podarilo utkať pevnú vzťahovú pavučinu, do ktorej polapil v podstate každú sociálnu triedu od absolutistických monarchov cez nedotknuteľnú svätú stolicu, rôzne vrstvy väčšinovej populácie až k etnickým menšinám a bezprávnym otrokom. Všetci sú pevne spojení tesným zväzkom, kde nie je núdza o lásku, zradu, pomstu, výbuchy čistého šialenstva, vzlety do nebeských výšin i bleskové a veľmi nehrdinské pády rovno pod nemilosrdne drviace súkolie dejín.
Falcones bravúrne stmelil niekoľko atribútov, vďaka ktorým je novinka naozaj mimoriadna. V prvom rade mu brilantne vyšiel samotný príbeh. Ten je dostatočne transparentný na to, aby sa v ňom dalo už od začiatku ľahko zorientovať. V žiadnom prípade však nepôsobí plocho či nejakým spôsobom nedotiahnuto. Práve naopak, v priamočiarom rozprávaní je zároveň vhodne zakomponovaná ohromná členitosť, bujná košatosť a nepredvídateľnosť, takže je pomerne neľahké odhadnúť, ako to bude celé vyzerať o niekoľko strán ďalej. Falcones vie udržať relatívne vysoké napätie aj na takto rozsiahlej textovej ploche. Výborne mu v tom sekunduje prudká emocionalita zbavená lacného citového vydierania a svoje si prisadí aj do hĺbky prekreslené psychologické pozadie všetkých podstatných protagonistov. Poslednou, možno i rozhodujúcou devízou, je práve ona historická presnosť a vierohodnosť, ktorými je Falcones dobre známy. Obrazy vzídené z takto hustej matérie doslova prekypujú životom hádam v každej jeho mysliteľnej (stredovekej) podobe. Nájde sa tu priam nepreberné kvantum do detailu spracovaných reálií funkčne operujúcich s príbehom, takže nijako nenarúšajú dynamiku celku.
Dědicové země preto ponúkajú autentický, hlavne však poctivo spracovaný exkurz do ďalekej minulosti. Chýba vám Mika Waltari? Je vám smutno za Umbertom Ecom? Ildefonso Falcones je tu v tom prípade pre vás, lebo v jeho najnovšej historickej freske sa dejiny hlásia o slovo až fyzicky intenzívne.
Ildefonso Falcones: Dědicové země
Vydal: Argo 2018
Preklad: Lenka Malinová
776 strán