Ako sa vyrovnať so stratou?

Tóru Watanabe prežíva nespútané a divoké životné obdobie v skutočne búrlivých časoch. Dej sa odohráva počas študentských protestov v Tokiu, a hoci táto línia nepatrí k dominantám knihy, neistotu a nepokoj možno vnímať aj cez samotné rozprávanie hlavného hrdinu. Stotožniť sa s Watanabem pritom nebolo vôbec náročné, a to nielen preto, že mal rád Veľkého Gatsbyho. Nebol rebelom, ale ani slepo nenasledoval okolitý dav. Bol svojským jednotlivcom, ktorý poslúžil Murakamimu na vytvorenie poetického, ale zároveň aj reálneho portrétu dospievania.

Všetko začína piesňou Norwegian wood (This Bird Has Flown), ktorá v protagonistovi vyvoláva nie vždy príjemné spomienky. Murakamiho hlavný hrdina je počas svojej premeny z chlapca na dospelého muža nútený vyrovnať sa s viacerými bolestivými stratami. V tejto súvislosti autor do textu vnáša aj znepokojujúci leitmotív neskonalej túžby skoncovania s vlastným životom. Osud Watanabeho skutočne nešetrí a na svojej ceste dospievaním prichádza o množstvo blízkych, čím sa príbeh napĺňa melanchóliou a tragickým podtónom. Práve tieto skúsenosti ho napokon nútia prijať stratu ako neoddeliteľnú súčasť života a aj napriek nej kráčať ďalej.

„V každom prípade v to príjemné popoludnie na konci septembra vyzerali všetci šťastne, a ja som preto prepadol ešte väčšiemu smútku než inokedy.“

Nerozhodnosť v láske

Nórske drevo Vás nemá naučiť „ako milovať“, hoci sa v značnej miere sústredí aj na ženské postavy a ich vzťah s hlavným hrdinom. Kniha, práve naopak, zdôrazňuje dôležitosť tápania, neistoty a hľadania samého seba, svojej identity a podstaty. Watanabeho otáľanie v oblasti partnerskej lásky len podčiarkuje charakter románu, ktorý hovorí o nevyzretej nerozhodnosti. Tóru je však nakoniec nútený rozhodnúť sa, ako to teda dopadne?

Murakami svojím úprimným príbehom zasiahne nie jednu čitateľskú generáciu. K tomu mu dopomáhajú práve aj dospievajúce dievčenské postavy, ktoré by sa nemohli viac líšiť. Kým jedna ponúka lásku založenú na spoločnej minulosti a traumatickom zážitku, druhá, naopak, reprezentuje víziu lepšej budúcnosti. Naoko a Midori sú kontrastnými protipólmi a v otázke citov a istej formy náklonnosti koná každá z nich diametrálne odlišne. Watanabe bojuje dennodenne a tieto ženy mu to s určitosťou neuľahčujú. V závere sa teda vynára otázka: Koľko rán dokáže otvoriť jedna pieseň?

Haruki Murakami: Nórske drevo

Preklad: Dana Hashimoto

Slovart, 2026

Zobraziť diskusiu (0)