Poetika kníh fínskeho spisovateľa Pasiho Ilmariho Jääskeläinena láka už svojimi názvami. Prvým preloženým románom Literární spolek Laury Sněžné (Paseka 2015) vzbudil medzi čitateľmi rozruch a zoznámil nás so svojskou kombináciou fantastického realizmu a psychologického ponoru do mysle postáv. Poviedka mu vyšla aj v antológii Lesní lišky a další znepokojivé příběhy (Pistorius & Olšanská 2016) a atraktívny bol tiež román Magický průvodce městem pod pahorkem (Paseka 2017) výnimočný tým, že mal dva konce a čitateľ nevedel, ktorý koniec bude obsahovať jeho výtlačok knihy (druhý koniec sa dá nájsť na webe). Hra s významami a interpretáciou je základný princíp Jääskeläinenových próz a inak tomu nie je ani v poslednej knihe Den falešné kočky.

Smrť rodiča patrí k mimoriadnym a traumatickým udalostiam v živote detí a aj keď má hlavná postava, muž Kaarna, viac ako 40 rokov, aj tak bolestivo prežíva, keď ho zavolajú z domova seniorov k umierajúcej mame, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou. Jeho následná púť mestom (kde pôsobil vo funkcii hlavného inovátora a teda mesto pozná do detailov) je divoká jazda, počas ktorej sa hýbete v čase o desaťročia, ale ostávate stále na tom istom mieste a všetko samozrejmé mizne ako spomienky v poškodenom mozgu. Prvky rôznych žánrov od náznakov hororu, cez detektívku až po grotesku predstavujú osobitý zážitok a hoci sa nás autor pokúša od začiatku presvedčiť, že mačky tu zohrávajú len podružnú úlohu, oplatí sa všímať si ich pozornejšie, lebo si to zaslúžia.

"Matka mi s úsměvem vysvětlila, že všechny vyprávěné příběhy, i ty nejnesmyslnější, jsou do určitého stupně pravdivé. Lidi totiž mají hlubokou potřebu mluvit pravdu. Bývá velmi těžké a vyčerpávající nechat něco nevyřčené. Vyprávění příběhů je chytrý způsob, jak utajeně, bezpečně a nenápadně promluvit nahlas i o těch věcech, které mají zůstat navždy tajemstvím. Proto jsou příběhy tak důležité: bez nich bychom museli mlčet o tom, o čem nemůžeme mluvit.“

Den falešné kočky môžeme čítať ako príbeh s viacerými vrstvami. Na jeden úrovni je to alegória Odysey a dokážeme nájsť aj paralely s Ulysseom od Jamesa Joycea. Kaarna putuje mestom a stretáva rôzne osoby ako svojich mýtických sprievodcov a tí mu pomáhajú hľadať účel cesty alebo minimálne naznačia ďalší smer. Postavy si nemôžu byť isté takmer ničím: svet ako poznali sa rozpadáva do rôznych časov v tom istom priestore, identity sa trieštia a zase skladajú do inej podoby, na pamäť sa takmer nedá spoľahnúť a na všetok tento zmätok sa nezúčastnene pozerajú mačky.

Predchádzajúce dva Jääskeläinenove romány boli typické určitou nejednoznačnosťou, náznakmi a nedopovedanými udalosťami. Den falešné kočky sa v tomto odlišuje a ponúka uzavretý príbeh s originálnou zápletkou a veľmi dobre zvládnutým koncom. Kto váha, s ktorým z troch románov tohto predstaviteľa fínskej vlny fantastiky známej ako fínske podivno sa zoznámiť ako prvým, Den falešné kočky je veľmi vhodná voľba ako začať.

Pasi Ilmari Jääskeläinen: Den falešné kočky

Preklad: Vladimír Piskoř

Paseka 2018

316 strán

Zobraziť diskusiu (0)