Najznámejším ukrytým národom vyskytujúcim sa v literatúre sú pravdepodobne upíri. Lloyd Jones z tejto tradície nečerpal, azda sa ňou nechal len inšpirovať. Vo svojej knihe sa rozhodol skombinovať prvky viacerých fantastických bytostí a vymyslel pozoruhodnú mytológiu s názvom hosszú életek. Ide podľa neho o maďarské pomenovanie pre dlhoveké stvorenia schopné meniť tvar. Dokážu totiž na seba prevziať podobu druhých ľudí, sledujú ich každodenný život a tak si môžu privlastniť aj ich návyky. Jediný spôsob ako rozoznať pravého od nepravého človeka je položiť mu kontrolné otázky, na ktoré dokáže zodpovedať iba originálny človek, preto sa otázky týkajú často intímnych tém alebo dávnych udalostí.

Vzhľadom k dlhovekosti hosszú életek sa u nich nevyskytujú takmer vôbec deti a preto sú pre nich mimoriadne dôležité iniciačné rituály začleňovania do spoločnosti, pretože sa na nich zoznamujú mladí a vzniká pravdepodobnosť zrodu nového života. Jeden z mladých, Jakab, si však vyberie inú cestu ako ostatní. Spácha vraždu a stane sa z neho vyvrheľ prenasledovaný za svoj zločin. Prenasledovanie sa nesie takmer dvoma storočiami a Jakab, posadnutý svojou predstavou o ideálnej žene, spôsobí viacero tragédií s dlhotrvajúcimi následkami.

Dej knihy odohrávajúci sa v troch časových líniách, zobrazuje putovanie Jakaba históriou od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. Hosszú életek tvorili spoločenskú smotánku v Uhorsku, po vraždách sa však ich postavenie začalo postupne meniť. Práve popisy ich života v Budapešti predstavujú zaujímavejšie časti románu. Prostredná línia je skôr pozvoľná, zameraná na vytváranie medziľudských vzťahov a línia v súčasnosti sa zamerala na dramatické finále.

Jakabovo deštruktívne putovanie má prvky hororu, predovšetkým v častiach popisujúcich zmenu tvarov a osvojovanie si identity obete. Škoda, že v knihe nie je bližšie vysvetlený pôvod hosszú életek, ich pôsobenie v dejinách by pôsobilo hodnovernejšie. V rámci mytologických predstáv o tajnom národe môžeme tiež uvažovať o Jakabovi ako o metafore zla.

Kniha priťahuje pozornosť na prvý pohľad aj vizuálnym spracovaním: previazaná červenou stuhou pripomína denník, láka tušenou ukrytou záhadou. Deníky dávneho prokletí si už získali svojich nadšených čitateľov a priaznivcov hororov alebo príbehov s tajomstvom by tento román mohol dosť upútať, obzvlášť s prísľubom Lloyd Jonesa, že sa do sveta hosszú életek znovu vráti.

Stephen Lloyd Jones: Deníky dávneho prokletí
Preklad: Veronika Volhejnová
Argo 2015
336 strán

Zobraziť diskusiu (0)