Možno si mnohí čitatelia kladú otázku, prečo by mali čítať ďalší text o dosahoch covidu-19, zvlášť, keď predstavoval možno aj väčšinu mediálnej produkcie posledného jeden a pol roka? Hlavný dôvod môže byť strata vlastnej perspektívy: ako priami účastníci pandémie vidíme problémy len zo svojho bezprostredného pozorovania a naše starosti sa nám zdajú tie najdôležitejšie. Kniha Desať ponaučení pre postpandemický svet však ukazuje širší rozhľad, vďaka ktorému si uvedomíme, že sa nachádzame v sieti mimoriadne prepletených štruktúr a naše životy sú vzájomne ovplyvňované aj javmi vzdialenými obrovskými geografickými vzdialenosťami, pričom neraz musíme znášať dôsledky rozhodnutí jednotlivcov alebo inštitúcií, ktoré nemáme vôbec žiadnu možnosť ovplyvniť.

Fareed Zakaria patrí medzí renomovaných mysliteľov, ktorých názor zaváži, a medzinárodná komunita vždy spozornie, keď vydá knihu. Bolo to tak aj pri predchádzajúcich tituloch, takmer vždy sa okolo nich rozvinie výrazná diskusia. Postamerický svět (Academia, 2010), Budúcnosť slobody (Kalligram, 2010), Obrana liberálního vzdělávání (Academia, 2017) – o úspechoch svedčí aj fakt, že knihy sú už nedostupné a hneď po vydaní bol o ne veľký záujem. Uznanie si získal aj ako novinár a komentátor: pôsobil vo Foreign Affairs, The Washington Post, Newsweek, Time alebo v CNN.

Vývoj pandémie nového koronavírusu nás doviedol k prudkým zmenám, ktoré za iných okolností trvajú priebežne roky. „Keď je svet na steroidoch, tieto môžu mať nepredvídateľné vedľajšie účinky.“ Zakaria v desiatich kapitolách knihy hľadá odpoveď na základnú otázku: „Mohla by však pandémia našej doby podobne vyvolať ducha spoločenskej introspekcie a vytrhnúť nás z pocitu uspokojenia?“ Uvažovanie nad zmenami ho privádza k porovnaniu s predchádzajúcimi veľkými krízami a to, čo mali podľa neho spoločné, sú tzv. „asymetrické šoky“, malé zmeny s obrovským dosahom na celý svet. Nevyhnutne je preto prvá veľká téma mobilita, presun informácií ľudí a chorôb. Podnetné sú aj úvahy o zvládaní epidémie jednotlivými štátmi: variabilita úspechov a zlyhaní sa veľmi líši podľa typu spoločenského usporiadania, či už ide o režimy s prvkami diktatúr, alebo demokratické štáty. Osobitné sú v tomto prípade USA s ich fatálnymi chybami počas vládnutia Donalda Trumpa. USA venuje Zakaria celkovo mimoriadnu pozornosť vo viacerých kapitolách, napr. keď píše o spoločenskej nerovnosti alebo o súčasnej podobe globalizácie. Hoci bude veľa informácií čitateľom dôverne známych, predsa len sú niektoré originálne, resp. ich kontext je nezvyčajný, za všetky spomeniem vplyv moru na tvorbu štátov v stredovekej spoločnosti a zapojenie štátneho aparátu na karantenizovanie obyvateľstva.

Zakaria je v niektorých otázkach mierne optimistický a vidieť, že žije v spoločnosti, kde už dominujú služby a ekonomika je do značnej miery digitalizovaná, a preto dokázali ľudia zvládnuť presun práce z kancelárie do svojich domov pomerne bez problémov. Na trhu práce ukáže blízka budúcnosť, či manažmenty firiem dokážu zaviesť hybridné formy výkonu práce a pripustia home office ako niečo bežné a nie len výnimku počas krízy. V každom prípade už aj v bežnom živote sa dá vidieť veľmi negatívny jav rastúcej nerovnosti v spoločnosti a tá sa bude, aj podľa Zakariu, už len prehlbovať. Nejde pritom len o rast nezamestnanosti na jednej strane a nárast bohatstva úzkej skupiny obyvateľstva na strane druhej. Z dlhodobého hľadiska doplatia napr. deti z nižších spoločenských vrstiev na absentujúce vzdelávanie, ich životné príležitosti budú výrazne obmedzené.

Zo stredoeurópskeho hľadiska je príťažlivá aj kapitola o nastupujúcom bipolárnom svete. V našom geopolitickom priestore zvykneme klásť veľký dôraz na pozíciu Ruska, ale pre Zakariu je už celosvetový vplyv Ruska druhoradý a v knihe o ňom ani nie je veľa zmienok. Ak sa odosobníme od nášho umiestnenia v strednej Európe, tak lepšie porozumieme Zakariovým dôvodom. Rusko má síce významné miesto z pohľadu zbrojenia, ale v mnohých oblastiach už dávno nie je mocnosťou. Neustále interné politické problémy, katastrofálny demografický vývoj, slabnúca ekonomika, zlá zdravotná a sociálna situácia obyvateľstva (ukazovateľov slabnúceho Ruska by sa našlo ešte viac) sú to len ukážka toho, prečo Zakaria o ňom veľmi nepíše a namiesto neho venuje veľkú pozornosť Číne.

O všetkých týchto otázkach sa budú ešte dlho viesť polemiky, a práve preto je kniha Desať ponaučení pre postpandemický svet výborný spôsob, ako sa pozerať na prudkú dynamiku sveta. Fareed Zakaria za nás urobil poznámky a spísal ich do súvislého textu tam, kde sa naše myšlienky rozpadali pod návalom nových informácií a stresu. Ak nebude čitateľ súhlasiť s predkladaným názorom, je to znamenie, že sa niečo odvtedy zmenilo. Pozorne pozorujme čo, lebo to bude začiatok budúcnosti, v ktorej budeme žiť.

Fareed Zakaria: Desať ponaučení pre postpandemický svet

Preklad: Michal Lipták

N Press, 2021

328 strán

Zobraziť diskusiu (0)