Ján Blažovský
4.1.2016
Deštrukcia ako umenie
Škandinávske kriminálne romány sú typické sociálnymi problémami, ktorými sa zaoberajú. V knihe Sklenené telá otvorili autori závažné námety: užívanie drog mladistvými , zneužívanie a týranie v rodinách, kopírovanie deštruktívnych vzorcov správania prostredníctvom umenia.
Na viacerých miestach, predovšetkým v Štokholme, zdanlivo nezávisle od seba začnú páchať samovraždy mladí ľudia a v iných lokalitách, akoby nesúvisiac, je spáchaných niekoľko vrážd. Samovrahovia pri svojich skutkoch počúvali walkman a v ňom rockovú industriálnu hudbu. Vyšetrovania sa ujme kriminalista Jens Hurtig s kolegami a vstupujú tým do panoptika mestských subkultúr a vnútorných labyrintov mladých ľudí súčasného sveta. Jedna z postáv vysvetľuje svoju motiváciu páchať zlo jednoznačne:
„Chcel som vedieť, aké to je byť osobou, ktorý ničí. Ovplyvní celý život.“
Jedna z línií románu Sklenené telá sa už od začiatku týka skladateľa s pseudonymom Hunger, komponujúcim skladby pre samovrahov. Každý z potenciálnych samovrahov dodá Hungerovi slová, ktoré sám napísal a hudobník na ich základe nahrá hudbu. Práve hudba tvorí významnú stopu, nad ktorou sa vyšetrovatelia vlny samovrážd zamýšľajú. Pátranie privedie Hurtiga na metalové koncerty, kde je svedkom skarifikácie, zámerného rezania do seba samého. Prenikanie do komunity metalovej subkultúry patrí azda medzi najpôsobivejšie scény knihy.
Samovraždy sú sociálny jav, dokážu byť preto „nákazlivé“: vyznačujú sa podobnými vzorcami správania, vyskytujú sa v skupinách ľudí podobného veku. Ich výskyt do určitej miery vypovedá o povahe spoločnosti a tiež stave jednotlivca v nej. Vnútorný svet postáv v Sklenených telách charakterizuje hlad po pochopení, uznaní, plnohodnotných vzťahoch a zmysle života.
„Deštruktívna scéna je väčšia ako inokedy, pretože aj potreba oslobodenia sa je väčšia ako inokedy. Svet je nepochopiteľný a žiletka robí všetko aspoň trochu hmatateľnejším.“
Jednotlivé kapitoly majú podobu krátkych epizód z rôznorodých uhlov pohľadu: vrahov, obetí, vyšetrovateľov, vedľajších postáv. Po niekoľkých stranách si na to čitateľ zvykne a zmiešané kúsky mozaiky začnú vytvárať celistvejší obraz. Temný a zlovestný román napísal Erik Axl Sund, čo je pseudonym autorskej dvojice Švédov Jerkera Erikssona a Håkana Axlandra Sundquista. Majú za sebou viac úspešných kníh, čitatelia sa ale musia pripraviť na zvrátenejšie aspekty ľudskej povahy v nich, čoho jednoznačným dôkazom je aj expresívna obálka knihy.
Erik Axl Sund: Sklenené telá
Preklad: Jana Melicharková
Ikar 2015
392 strán
